Náročná a dlhá cesta diamantov z hlbín Zeme

Je cesta diamantov z hlbín Zeme skutočne dlhá a náročná?Kedy, kde a ako vznikali diamanty? Ako sa ťažia a opracovávajú? Aká náročná je cesta diamantov ku konečnému klientovi?

Veľa otázok a niekoľko možných odpovedí. V tomto článku sa však nebudem venovať všetkým otázkam. Zaujalo ma jedno video, tak som sa rozhodla napísať pár viet predtým, než si ho sami pozriete (viď na konci článku).

Metódy ťažby diamantov

Vyhľadávanie, ťažba a spracovanie diamantov je veľmi náročná činnosť, hlavne z ekonomického hľadiska. Na získanie 1 karátu surovej diamantovej hmoty ( 0,2 gramu), musí byť vyťažené v priemere 250 – 300 ton diamantonosnej horniny, piesku alebo zeme. Z toho je zrejmé, prečo je diamant tak vzácny a drahý.

Metód ťažby a spracovania je niekoľko. Najstaršou metódou je vytváranie „pivníc“ – šácht na zával. Bol to princíp „riadeného závalu zhora„ a používal sa pri hĺbkovej ťažbe začiatkom 20. storočia.

Metóda, pri ktorej je vzniknutý priestor po ťažbe zavalený zhora

Táto metóda bola nahradená modernejšou metódou „blokového zavalovania“.

Metóda blokového zavalovania

Najúspešnejšou metódou podzemnej ťažby je tzv. „nálievková ťažba“, ktorá zlučuje výhody všetkých predchádzajúcich metód ťažby.

Metóda nálievkovej ťažby

V posledných desaťročiach bola vyvinutá metóda „ťažby na otvorenom mori“, ktorá umožňuje ťažbu do hĺbky 200 m. Využívajú sa dve metódy takejto ťažby. Spôsob ťažby na otvorenom mori sa od roku 1989 využíva najmä pri pobreží Namíbie a Juhoafrickej republiky.

Primárne nálezisko

V prípade ťažby z kimberlitov je dobývaná materská hornina spolu s diamantami priamo z kimberlitovej trubky – „sopúcha“. Prieskum vyhasnutých sopiek sa prevádza buď povrchovou ťažbou alebo kopaním podzemných banských chodieb.

V oboch prípadoch sa kimberlit (ruda obsahujúca diamanty) získaný odstreľovaním, lámaním a kopaním dopravuje pomocou pásových dopravníkov alebo nákladných áut do miesta spracovania, kde je rozomletý a prepláchnutý a stáva sa z neho diamantonosná usadenina.

Takouto ťažbou vznikajú nové krajinné útvary, ako je napríklad „Big Hole“ – obrovská jama, čiastočne zaplnená vodou, ktorá má v priemere 465 m, hĺbku viac ako 1000 m a nachádza sa v blízkosti Kimberley v Južnej Afrike.

Veľká časť diamantov je ťažená práve týmto spôsobom. Tento spôsob je však investične veľmi náročný.

Sekundárne nálezisko

Eróziou materskej diamantonosnej horniny a jej transportom spoločne s diamantom vznikajú určité miesta (napr. meandre vodných tokov), kde je zvýšená koncentrácia týchto nerastov. Vznikajú tzv. sekundárne ložiská.

V miestach, kde boli diamantové kryštály uvolnené z kimberlitu eróziou a našli si cestu do vodných tokov a odtiaľ až do morí, je ťažba menej náročná. V piesočných pobrežných oblastiach sa používa hlavne terasovitá ťažba, ktorá vyžaduje tak mechanicky ako aj manuálny pracovný postup.

Piesočné roviny blízko pobrežia sú systematicky preskúmavané zoškrabovaním spodnej vrstvy. Ťažba diamantov vyžaduje veľké priemyselné operácie, ale aj odborné metódy a dokonca i manuálnu prácu. Ako aluviálne (naplavené) náleziská sú označované miesta v riečnych korytách, na ktorých sa nachádzajú usadené diamantové kryštály.

Sú ťažené ryžovaním (používa sa ryžovacia panva zvaná batea ) alebo bagrovaním štrkovej vrstvy. Pri ťažbe z nánosov riek a plážových usadenín je využívaná vysoká hustota diamantov a tie sú ryžované podobne ako zlato.

Ťažba diamantov ryžovaním s použitím ryžovacej panvy batea

V niektorých prípadoch je s úspechom využívaná vysoká priľnavosť diamantov ku všetkému mastnému – diamantonosné sedimenty sú plavené cez žľaby potreté tukom. Zatiaľ, čo zrná bežných minerálov po tuku kĺžu, diamanty sa na mastný povrch prilepia.

V nasledujúcom videu (9.39 minút) si pozrite spôsob získavania diamantov z ťažko dostupného a náročného terénu bane Diavik v Kanade