Asi čudná otázka. Veď peniaze pozná každý. I malé dieťa. Rozmýšľali ste však niekedy nad tým, čo sú peniaze v skutočnosti, ako a prečo vznikli, akú majú hodnotu alebo len nad tým, ako ich zarobiť, získať, čo za ne kúpiť, čo musíte zaplatiť? Prípadne, prečo máte pocit, respektíve skúsenosť, že za to isté množstvo peňazí neviete dnes kúpiť to isté ako pred rokom-dvomi? Robíte poctivo,  dokonca  možno zarábate  i viac ako pred rokom, či dvomi, ale výsledok Vašich úspor nie je tak optimistický, ako ste očakávali. Uložené peniaze v banke Vám nepriniesli želaný profit. Prečo je to tak, veď nominálna hodnota peňazí sa medzitým nezmenila?To je síce fakt, ale zmenila sa ich reálna hodnota.

Jednoducho povedané – reálna hodnota peňazí znamená to,  aké množstvo tovaru si kúpim v budúcnosti za množstvo peňazí, ktoré  mám dnes.

Ak by sme si určitú sumu peňazí uložili dnes len tak doma a za desať rokov by sme si chceli kúpiť tú istú konkrétnu vec  (cenu máme zapísanú a vieme ju porovnať), asi by sme ostali prekvapení, že cena tohto výrobku sa výrazne zmenila. Dokonca nám takto „uložené“ peniaze nedokážu „zarobiť ďalšie peniaze“, ale stáva sa z nich menej hodnotné platidlo. Naopak, ak ich rozumne uložíme do niečoho, čo vie nielen uchovávať hodnotu, ale vie aj svoju hodnotu zvyšovať, získame dodatočný príjem – zisk.

Poďme však najprv trošku do histórie a  skúsme veľmi jednoducho zadefinovať  primárnu funkciu peňazí  a dôvod, prečo vznikli. Pred ich zavedením fungoval výmenný (barterový) obchod. Tovar sa vymieňal za tovar. Napr. obuvník svoj výrobok- topánky  zamenil za kabát (potraviny a pod.). Musel však nájsť osobu, ktorá potrebovala topánky a vyrábala odevy alebo mala potraviny. Na podmienkach výmeny sa potom dohodli. Táto metóda bola istým spôsobom náročná i nepraktická.

Vznik peňazí priniesol uľahčenie obchodovania a nezáležalo tak  na tom, z čoho sú vyrobené, pokiaľ bola dôvera v to, že budú rešpektované pri obchode. Boli teda akousi spoločenskou dohodou o tom, že určitá zúčtovacia jednotka má určitú hodnotu a majiteľ môže za ňu získať alebo ňou zaplatiť nejakú inú hodnotu- tovar, prácu, suroviny a podobne. Peniaze sa stali  dočasným uchovávateľom hodnoty.

Spočiatku sa ako platidlo používali rôzne veci – obilie, dobytok, korenie a iné. Niekoľko tísícročí slúžili ako platidlo striebro a zlato. Neskôr vznikli poukážky – bankovky, ktoré sa ľahko prenášali a  slúžili ako potvrdenka o existencii a uložení drahého kovu v banke. To znamená, že majiteľ danej bankovky mal v banke uložené konkrétne množstvo zlata alebo striebra.

Časom však krytie papierových peňazí konkrétnym fyzickým kovom prestalo zodpovedať realite. Objavili sa digitálne peniaze a stále  viac existencia peňazí stojí na dôvere (či nedôvere?) v inštitúcie, ktoré ich spravujú, ale aj na ďalších inštitúciách, ktoré majú kontrolnú funkciu.

Ak teda strácame dôveru v skutočnú hodnotu našich peňazí a túto nedôveru a neistotu  ešte zvyšujú rôzne negatívne  informácie z médií, čo s tým môžme urobiť? Aké máme možnosti, aby sme znížili riziká straty nášho kapitálu na minimum a zostala nám dostatočne veľká rezerva na krytie našich potrieb a potrieb našich blízkych aj v budúcnosti?

Možností je našťastie niekoľko. Povieme si o nich v ďalšom článku. Na záver si pozrite odľahčené, zjednodušené a zrozumiteľné vysvetlenie v nasledujúcom videu.

Zdroj: https://www.youtube.com/embed/DCZ-EzhQPZ4