Máme veriť tomu, že je euro pred kolapsom? A čo naše vklady v bankách?

euro-447214__180Máme skutočne uveriť, že euro je pred kolapsom? Stále častejšie sa objavujú varovné správy, že stabilita eura nie je zďaleka taká, ako sa nám snažia nahovoriť politici. A čo istota našich vkladov v bankách?

Ako sa má bežný človek v tom všetkom vyznať? Má vôbec šancu predísť tomu, že sa jedného dňa zobudí a jeho úspory v banke budú preč? Rozplynú sa len tak zo dňa na deň? Stále je to pre nás nepredstaviteľné, avšak nie tak celkom nereálne. Prečo?

Mnohí sporitelia si neuvedomujú, že uložením svojich peňazí do banky sa stávajú veriteľmi banky. Možno si poviete, že to nedáva zmysel. Pochopiť túto informáciu nám pomôžu nasledujúce údaje zo správy Rudolfa Šujana – predsedu prezídia Fondu ochrany vkladov, ktorá bola uverejnená v Biatecu v októbri 2015.

Dňa 15. októbra 2015 nadobudol účinnosť zákon č. 239/2015, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 118/1996 Z. z. o ochrane vkladov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Tento zákon presne definuje, čo sú to kryté vklady, do akej výšky sú chránené i postup pri ich vyplácaní v prípade potreby.

Ďalej sa v ňom hovorí o nechránených a nedostupných vkladoch a spôsoboch pri vyplácaní náhrad i úlohe a povinnosti Fondu ochrany vkladov.

V správe sa ďalej  uvádza, že banky na Slovensku spravovali k 30. septembru 2015 chránené vklady v objeme 29, 28 miliárd EUR.

Natíska sa však otázka, čím sú naozaj chránené, ak Fond ochrany vkladov disponuje vlastnými finančnými prostriedkami vo výške iba 192,21 miliónov EUR?! To je len 0,66% cieľovej úrovne! (Po roku tie čísla môžu byť mierne iné).

Zo správy ďalej vyplýva, že Fond ochrany vkladov môže za určitých okolností odložiť vyplatenie náhrady, prípadne vyplatiť len časť náhrady za vklady, pričom vkladateľ musí o to požiadať.

Najpodstatnejšia je však táto časť správy.

Citujem: Fond ochrany vkladov je od roku 2015 zároveň poverený vykonávaním správy prostriedkov národného fondu pre riešenie krízových situácií podľa zákona č. 371/2014 Z. z. o riešení krízových situácií na finančnom trhu, pričom finančné zdroje Fondu ochrany vkladov môžu byť použité na financovanie riešenia krízovej situácie banky do výšky 50 % cieľovej úrovne vlastných finančných prostriedkov. Hlavným účelom pritom je zabezpečenie prístupu vkladateľov k svojim vkladom pri takých opatreniach na ozdravenie banky, keď časť chránených vkladov by bola zahrnutá do odpísania dlhu banky“.

A  ako je to vlastne s tým eurom?

Neprináleží mi hodnotiť, čo bude alebo nebude s eurom. Počúvam a čítam však rôzne vyjadrenia. Na ilustráciu uvádzam jedno od človeka, ktorý (predpokladám) vie, čo hovorí:

„V určitom okamihu v budúcnosti bude Európa zasiahnutá novou hospodárskou krízou. Nevieme, či to bude za šesť týždňov, šesť mesiacov alebo šesť rokov, ale vo svojom súčasnom usporiadaní je pre euro nepravdepodobné, že by prežilo nadchádzajúcu krízu,“ uviedol pred nedávnom vo svojej hodnotiacej správe Jacques Delors, ktorý  je považovaný za tzv. „politického“ duchovného otca eura.

Aké závery a riešenia môžeme pre seba vyvodiť?

depositphotos_87469940-Plan-of-conceptPodľa môjho názoru “ vziať do hrsti sedliacky rozum“ –  získať, čo najviac informácií z rôznych oblastí, zvážiť vlastné možnosti a očakávania, rozhodnúť sa konať. Rozložiť svoje úspory do viacerých oblastí.

Podobné články – www.danielaskacelova.com/moze-nam-vlada-kontrolovat-hotovost-sperky-a-obsah-bezpecnostnych-schranok/

http://danielaskacelova.eu/budu-klienti-tre…-vklady-do-banky/

Ak chcete vedieť o našich skúsenostiach, ponúkame vám riešenia. Jedno z nich nájdete TU.

Kontaktujte nás a využite naše služby i dlhoročné skúsenosti. Viac sa dočítate i na www.danielaskacelova.com

Zdroj: http://www.nbs.sk/_img/Documents/_PUBLIK_NBS_FSR/Biatec/Rok2015/10-2015/biatec_10_2015_sujan.pdf

http://m.openiazoch.zoznam.sk/cl/171302/Zruti-sa-ako-domcek-z-kariet-varuje-pred-kolapsom-eura-byvaly-sefekonom-ECB

Budú klienti trestaní za svoje vklady do banky?

peňažného 965061__180Budeme za svoje úspory v bankách platiť aj u nás? Touto otázkou som sa zaoberala  ešte v júni v článku   http://danielaskacelova.eu/hrozi-nam-ze-bud…uspory-v-bankach/ .  Dnes sa k tejto téme vraciam opäť.

Prečo?

V žiadnom prípade nemám v úmysle strašiť alebo šíriť paniku. Avšak žijeme v dobe pomerne zložitých medzinárodných vzťahov a udalostí, ktoré ovplyvňujú výrazne aj oblasť ekonomiky.

Niekdajšia istota a ekonomická pohoda sa vytratila, preto stojí určite za zamyslenie, ako sa postaráme o seba a rodinu, svoje úspory, dokonca, či je vôbec takýto scenár možný aj na Slovensku, keď sa tak deje v niektorých štátoch Európskej únie. Zatiaľ síce skôr ojedinele a týka sa predovšetkým firiem.

Existujú však aj banky (ide o nemecké banky), ktoré zaviedli zápornú úrokovú sadzbu aj v prípade  obyvateľstva. Zatiaľ sa to týka privátnych klientov bánk, ktorých vklad činí viac ako 100 000 €.

Istá nemecká stavebná sporiteľňa, ktorá sa nachádza  v dedinke asi 50 km južne od Mníchova (patrí do skupiny Raiffeisen) oznámila, že bude aj drobných vkladateľov za vkladanie peňazí sankcionovať už od septembra 2016.  Bude to 0,4 percenta zo súm na účtoch, ktoré presahujú 100 – tisíc eur. Povedané ináč, banky budú prenášať svoje náklady na klientov.

Možno si poviete, že Vás sa to netýka, lebo takú sumu nemáte a nikdy ste nemali. Napriek tomu si dnes už nemôžeme byť istí, či sa časom situácia nezmení aj u nás.

Čo spôsobujú záporné úrokové  sadzby pre bežných sporiteľov?

V dôsledku záporných úrokových sadzieb bánk sú aj výnosy sporiteľov nízke a neprinášajú im toľko, ako pred niekoľkými rokmi. Netreba pritom zabúdať ani na poplatky a dane z úrokov, takže dôvodov na radosť z ušetrených peňazí a minimálnych úrokov z nich je málo.

„Záporné sadzby v podstate penalizujú banky a sporiteľov, ktorí držia hotovosť. Dostanú 0% úrok alebo v niektorých prípadoch musia zaplatiť sankčný poplatok. Zámerom je povzbudiť Nemcov, Francúzov, Talianov, Španielov atď., aby išli a utrácali svoje peniaze.“ (http://www.financnytrh.com/zaporne-urokove-sadzby-v-eu-strasia-ludi/)

Dá sa takejto situácii vôbec nejako predchádzať?

Myslím si, že áno. Existujú riešenia, ktoré dokážu eliminovať dopad takýchto sankcií, ak by sa zaviedli niekedy aj u nás pre bežných sporiteľov. Situáciu však treba riešiť už teraz. O niektorých som písala v spomínanom článku  http://danielaskacelova.eu/hrozi-nam-ze-bud…uspory-v-bankach/

Záleží len na nás, či vezmeme zodpovednosť za vlastnú budúcnosť a budúcnosť našich detí do vlastných rúk a nebudeme sa spoliehať len na „istoty“ a  zázraky.

Pokiaľ sa neviete zorientovať v situácii a hľadáte riešenie, sme Vám k dispozícii. Ponúkame Vám bezplatnú konzultáciu a niekoľko riešení. Spolu vyberieme to najlepšie pre Vás. Stačí vyplniť Kontaktný formulár a ozveme sa Vám.

Zdroj: https://finweb.hnonline.sk/spravy-zo-sveta-financii/811648-dalsia-banka-zavadza-zaporne-uroky-potresta-tak-majetnych-klientov

http://www.financnytrh.com/tato-nemecka-banka-uz-zacala-zakaznikom-uctovat-poplatky-za-vklady/2016-08-16/a18004

Postrehy z Ekonomického fóra 2016, ktoré sa konalo v sobotu v Bratislave.

Nemohli ste sa zúčastniť? Možno Vám pomôžu moje postrehy z Ekonomického fóra 2016, ktoré sa konalo v sobotu 27. februára 2016 v Bratislave.

Vystúpili na ňom s príspevkami 4 významné osobnosti z oblasti ekonómie, ktoré sa podelili so svojimi názormi, analýzami a prognózami s takmer 200 účastníkmi z celého Slovenska.

Ako prvý vystúpil známy slovenský ekonóm a prognostik SAV Prof. Ing. Peter Staněk, CSc. s témou „Potencionálne riziká a možný krízový vývoj v globálnej ekonomike“.

Dotkol sa viacerých oblastí života, predovšetkým rozoberal  dopady  4. priemyselnej revolúcie (umelá inteligencia, 3D tlač, internet a nové technológie…) na život ľudí v rôznych oblastiach, ale i potrebu neustáleho vzdelávania sa a reagovania na nové technológie, nutnosť kreativity, či schopnosť pochopiť súvislosti.

Poukázal i na potrebu prehodnotiť vzťah človeka a prírody, ale i na zvyšovanie príjmovej polarizácie spoločnosti. A opäť nesklamal. Nielen úžasnou šírkou vedomostí, ale  svoje vystúpenie popretkával  vtipnými prirovnaniami, čím odľahčil trochu ťaživú víziu.

O „zlých a dobrých peniazoch“, o bankách, možnostiach a riešeniach pre ľudí v prednáške „Aj dolár a euro sú len bublinami“ hovoril Ing. Juraj Karpiš, spoluzakladateľ inštitútu ekonomických a spoločenských analýz INESS a  autor knihy Zlé peniaze. Zameriava sa na hospodársku politiku, verejné financie, sociálny systém a zdravotníctvo.FullSizeRender

Aké sú jeho  riešenia?

  • získavať informácie z rôznych zdrojov,
  • nerobiť si dlhy,
  • rozdeliť  voľné peniaze do viacerých „košíkov“,
  • myslieť na rezervu ( neočakávané udalosti, dôchodok…),
  • šetriť, investovať do rôznych  oblastí.

Okrajovo sa dotkol aj zlata a  opätovného záujmu ľudí oň. Zdôvodnil to i tým (okrem iného), že zlato má stále monetárnu funkciu, i keď to nie sú oficiálne peniaze. Viac podrobností sa dozviete v jeho knihe Zlé peniaze.

Ing. PhD. Marek Kučák, ktorý je autorom blogu Nemesis.sk, sa venuje otázkam finančných trhov, geopolitike a manipulácii cien drahých kovov, najmä zlata a striebra. Na konferencii predniesol príspevok s názvom  „Ľudia pri najbližšej finančnej kríze môžu prísť o všetko“, v ktorom jasne analyzoval príčiny súčasného stavu a finančnej krízy a vyslovil možné scenáre ďalšieho vývoja. Radí

  • neprísť o úspory a kúpnu silu,
  • diverzifikáciu – kovy (zlato a striebro), reality, hotovosť, pôda…,
  • zbaviť sa dlhu.

Posledným rečníkom bol Ing. Dušan Doliak, zakladateľ spoločnosti EPO INVEST a spoluorganizátor Ekonomického fóra. Zaoberá sa ekonomikou v širších súvislostiach. Svoj príspevok nazval „Potrebujeme viac planét“ a venoval sa v ňom vplyvu počtu obyvateľstva na „zdravie“ planéty, súvislostiam medzi ťažbou rôznych surovín (najmä ropy) a cenami napr. potravín, kedy a podľa akej metódy je možné predpokladať vývoj určitých komodít, minerálov, či rast alebo pokles populácie a pod.

Posledná časť konferencie bola venovaná otázkam účastníkov. Jeden z účastníkov položil otázku z oblasti, v ktorej sa pohybujem už  takmer 7 rokov a je môjmu srdcu blízka. Bola som preto zvedavá na odpoveď 3 prednášajúcich (Prof.Staněk sa tejto časti nezúčastnil, napokon odpovedali v podstate len dvaja). Otázka sa týkala ich názoru na diamanty ako komoditu a investíciu. Musím však povedať, že odpoveďami som bola sklamaná. Prečo?

Očakávala som aspoň aký-taký prehľad o tejto komodite, keďže sa všetci zaoberajú ekonomikou a financiami v širších súvislostiach, robia analýzy a  hodnotenia a majú vplyv na názory a konanie ľudí.

A aké boli odpovede?

„Neviem to posúdiť…je to citlivá komodita…je to zložité…nevyznám sa v tom…neviem, ktorý diamant je prírodný a syntetický….je to komplikované…nevidím do toho a nerozumiem tomu, preto, do čoho nevidíte, do toho neinvestujte….“ a pod.

Snáď chápete moje sklamanie z týchto odpovedí, hoci som neočakávala žiadne podrobnosti, či odporúčania, pretože konferencia nebola zameraná na túto tému. Úplne by  však stačilo  doplniť, že sa v tejto oblasti síce nepohybujú a diamant má isté špecifiká a pravidlá, ktoré nepoznajú, preto  nevedia presne posúdiť diamant. Je to však komodita konzervatívna a vhodná skôr na uchovanie hodnoty  peňazí, podobne ako zlato a striebro. Ak chce záujemca pochopiť diamant a možnosti investovania doň, mal by vyhľadať  odborníka v tejto oblasti (dnes už pôsobí na trhu niekoľko serióznych firiem), získať od neho čo najviac informácií a hľadať informácie z viacerých zdrojov.

Aké závery môžem z tejto konferencie vyvodiť?

I napriek mojej predchádzajúcej výhrade to bolo zaujímavé, užitočné a podnetné sobotné popoludnie, ktoré mi ozrejmilo určité otázky a súvislosti. Potvrdila sa mi však opäť moja predchádzajúca skúsenosť.

I napriek  niekoľkoročnému snaženiu obchodníkov s diamantami o informovanie širšej verejnosti, o diamantoch sa stále málo vie. A to nielen medzi bežnými ľuďmi rôznych profesií, ale aj medzi ekonómami a analytikmi. Aj preto by skúsení a seriózni odborníci v oblasti diamantov mali verejnosť viac informovať, vzdelávať a vysvetľovať, čo môžu ľudia od diamantu očakávať, na čo sa majú pýtať a dávať pozor. To aj preto, lebo dnes už neplatí, že diamant  je dostupný iba úzkej skupine ľudí. Viac TU.

Ľudia majú o diamantoch stále skreslené predstavy a z nedostatku objektívnych informácií aj obavy, strach alebo nezáujem o tento krásny, jedinečný i fascinujúci výtvor nielen prírody, ale aj šikovnosti a zručnosti ľudí, ktorí dokážu zo surového diamantu vybrúsiť oslnivo krásny „kamienok“.

Diamant môže byť využitý nielen na ozdobu ženy, či muža v podobe šperku alebo hodiniek, ale dokáže osloviť  aj rozum a srdce investora, pokiaľ má dostatok správnych informácií. Môže mu pomôcť vyriešiť otázku diverzifikácie jeho peňazí, uchovať ich hodnotu a vytvoriť istú rezervu na „horšie časy“.

fan-1027185__180Preto, ak sa rozhodnete mať väčší prehľad ako väčšina ľudí (v zdanlivo zložitom odvetví) a rozšíriť svoje vedomosti aj v oblasti diamantov, som tu pre Vás.

Zanechajte svoj odkaz v Kontaktnom formulári a dohodneme sa na ďalšom postupe, prípadne získajte zdarma e-Book „13 dôvodov, prečo vlastniť diamant“, kde sa dozviete základné informácie o dôvodoch, prečo vôbec uvažovať o diamante.

Je možné spojiť diamanty a luxusné hotely?

DIC resort by měl být hotov nejpozději v roce 2018.Zdanlivo nesúvisiace oblasti podnikania – diamanty a hotely – spojil majiteľ a prezident  spoločnosti Diamonds International Corporatoion, a.s. MUDr. Ľuboš Říha, keď sa rozhodol zviditeľniť svoju víziu.

Svoje plány začal realizovať v oblasti Spojených arabských emirátov na umelom ostrove View Island súostrovia Al Marjan v emiráte Rás Al-Khaimah. Komplex DIC Resort začal vyrastať  tohto roku v lagúne na najsevernejšej časti ostrova. Podnebie je tu veľmi priaznivé, more až krištáľovo čisté a na pláži jemný piesok.

Prečo práve Rás Al-Khaimah?

  • Bol ocenený ako  „najatraktívnejšie  miesto Ďalekého  východu“.
  • Má nové medzinárodné letisko , blízko je i letisko v Dubaji  – cca 40 minút autom.
  • Najvyššie možné hodnotenie TripAdvisor.
  • Nárast turizmu v tejto oblasti  v rokoch  2013–14 až o 70%.
  • 76% vysoká obsadenosť  hotelov v oblasti.
  • Päťhviezdičkové hotely Rixos, Hilton, 18-jamkové golfové ihriská, vodný park.

Na projekte sa podieľa svetoznámy architekt Tony Ashai, ktorý je autorom projektov   pre mnohé známe osobnosti, napr. Tiger Woods, Angelina Jolie a Brad Pitt a ďalší.

DIC Resort tvorí päťhviezdičkový hotel a rezidenčná časť, ktorá sa skladá zo 465 apartmánov, 10 strešných penthausov a 8 luxusných víl  s bazénom.

Správcom celého komplexu bude medzinárodný hotelový reťazec, ktorý spĺňa najnáročnejšie kritériá služieb luxusnýxh hotelov. V úzkom výbere sú renomované značky ako Four Seasons , Viceroy, Fairmont, Trump Hotel Collection či Paramount hotels  (slávna značka filmových štúdií v Hollywoode).

 Pre koho je DIC Resort určený?

Ak patríte k ľuďom, ktorí majú radi perfektnú dovolenku so špičkovým servisom v krásnom prostredí alebo chcete využívať luxus „vo vlastnom apartmáne“ a ešte z neho profitovať a využívať rôzne ďalšie výhody, môže byť riešením aj pre vás.

DIC Resort je zároveň vhodnou  investičnou príležitosťou  pre investorov do nehnuteľností, ktorí hľadajú atraktívne projekty so zaujímavou návratnosťou.

Chcete sa o tomto projekte a možnostiach profitu dozvedieť viac? Uveďte svoje otázky do Kontaktného formulára. Ozvem sa Vám.

Zdroj: DIC,  foto: http://rezidenceonline.cz/?p=5248&galerie=galerie

Prosím, vložte Vaše kontaktné údaje a krátku správu nižšie. E-Book alebo odpoveď Vám pošlem čo najskôr.

Aký bude rok 2016?

HeraeusBude rok 2016 znamenať zvýšený záujem o striebro aj medzi bežnými investormi? Súčasná situácia na finančnom trhu tomu nasvedčuje Otázku, aký bude rok 2016, si preto kladú viacerí.

Pred pár dňami sa objavil na Finwebe Hospodárskych novín článok „Luxus čaká koniec“, v ktorom sú uvedené  niektoré priam šokujúce predpovede od Saxo Bank.

Steen Jakobsen, hlavný ekonóm Saxo Bank, povedal: “Blížime sa ku koncu paradigmy paralýzy, ktorá v politických vyhláseniach dominovala od čias globálnej finančnej krízy. Kvantitatívne uvoľňovanie a iné formy intervencií zlyhali. Čína sa začína meniť a geopolitická situácia nebola už dlho tak napätá. Hraničné náklady peňazí stúpajú, rovnako ako volatilita a neistota. Avšak naše tohtoročné predpovede idú opačným smerom.”

Jedna z predpovedí hovorí, že striebro stúpne až o 33%. Je to reálne? Povedzme, že áno. Jedným z dôvodov môže byť aj otázka podpory obnoviteľných zdrojov, aby sa znížili emisie oxidu uhličitého. To bude viesť k zvýšeniu priemyselného dopytu po tomto kove. Dôvody sú jednoduché. Striebro bude potrebné na výrobu solárnych článkov.

Zaujala Vás  myšlienka zaujímať sa viac o striebro? Chcete poznať jeho investičný potenciál a možnosti ako to využiť?

Potom neváhajte a vyplňte formulár s textom, čo Vás zaujíma. Ozvem sa Vám.

Zdroj:
http://finweb.hnonline.sk/sokujuce-predpovede-pre-rok-2016
https://www.youtube.com/watch?v=xSxjUDWcWAc