Ako vznikajú ohromujúce diery na Zemi? Sú tieto jazvy Zeme výsledkom činnosti ľudí? A čo ich k tomu viedlo?
Je až neuveriteľné, čo dokážu ľudia, ak majú silnú motiváciu. V tomto prípade to boli predovšetkým diamanty. Na ich získavanie vynaložili a naďalej vynakladajú nemalé úsilie. Po ťažbe diamantov, ale aj iných nerastov – zlato, meď, striebro…. zostávajú ohromné diery.
Na našej planéte však máme aj fascinujúce diery a jaskyne, ktoré nie sú výsledkom činnosti ľudí.
Pozrite si niektoré z nich v nasledujúcom videu ( cca 11 minút).
Zdroj: internet – pps – autor neznámy, video – planet Dolan
Foto: Jubilee in Russia Est – Ehud Arye Laniado | pulse | LinkedIn
Je cesta diamantov z hlbín Zeme skutočne dlhá a náročná?Kedy, kde a ako vznikali diamanty? Ako sa ťažia a opracovávajú? Aká náročná je cesta diamantov ku konečnému klientovi?
Veľa otázok a niekoľko možných odpovedí. V tomto článku sa však nebudem venovať všetkým otázkam. Zaujalo ma jedno video, tak som sa rozhodla napísať pár viet predtým, než si ho sami pozriete (viď na konci článku).
Metódy ťažby diamantov
Vyhľadávanie, ťažba a spracovanie diamantov je veľmi náročná činnosť, hlavne z ekonomického hľadiska. Na získanie 1 karátusurovej diamantovej hmoty ( 0,2 gramu), musí byť vyťažené v priemere 250 – 300 ton diamantonosnej horniny, piesku alebo zeme. Z toho je zrejmé, prečo je diamant tak vzácny a drahý.
Metód ťažby a spracovania je niekoľko. Najstaršou metódou je vytváranie „pivníc“ – šácht na zával. Bol to princíp „riadeného závalu zhora„ a používal sa pri hĺbkovej ťažbe začiatkom 20. storočia.
Metóda, pri ktorej je vzniknutý priestor po ťažbe zavalený zhora
Táto metóda bola nahradená modernejšou metódou „blokového zavalovania“.
Metóda blokového zavalovania
Najúspešnejšou metódou podzemnej ťažby je tzv. „nálievková ťažba“, ktorá zlučuje výhody všetkých predchádzajúcich metód ťažby.
Metóda nálievkovej ťažby
V posledných desaťročiach bola vyvinutá metóda „ťažby na otvorenom mori“, ktorá umožňuje ťažbu do hĺbky 200 m. Využívajú sa dve metódy takejto ťažby. Spôsob ťažby na otvorenom mori sa od roku 1989 využíva najmä pri pobreží Namíbie a Juhoafrickej republiky.
Primárne nálezisko
V prípade ťažby z kimberlitov je dobývaná materská hornina spolu s diamantami priamo z kimberlitovej trubky – „sopúcha“. Prieskum vyhasnutých sopiek sa prevádza buď povrchovou ťažbou alebo kopaním podzemných banských chodieb.
V oboch prípadoch sa kimberlit (ruda obsahujúca diamanty) získaný odstreľovaním, lámaním a kopaním dopravuje pomocou pásových dopravníkov alebo nákladných áut do miesta spracovania, kde je rozomletý a prepláchnutý a stáva sa z neho diamantonosná usadenina.
Takouto ťažbou vznikajú nové krajinné útvary, ako je napríklad „Big Hole“ – obrovská jama, čiastočne zaplnená vodou, ktorá má v priemere 465 m, hĺbku viac ako 1000 m a nachádza sa v blízkosti Kimberley v Južnej Afrike.
Veľká časť diamantov je ťažená práve týmto spôsobom. Tento spôsob je však investične veľmi náročný.
Sekundárne nálezisko
Eróziou materskej diamantonosnej horniny a jej transportom spoločne s diamantom vznikajú určité miesta (napr. meandre vodných tokov), kde je zvýšená koncentrácia týchto nerastov. Vznikajú tzv. sekundárne ložiská.
V miestach, kde boli diamantové kryštály uvolnené z kimberlitu eróziou a našli si cestu do vodných tokov a odtiaľ až do morí, je ťažba menej náročná. V piesočných pobrežných oblastiach sa používa hlavne terasovitá ťažba, ktorá vyžaduje tak mechanicky ako aj manuálny pracovný postup.
Piesočné roviny blízko pobrežia sú systematicky preskúmavané zoškrabovaním spodnej vrstvy. Ťažba diamantov vyžaduje veľké priemyselné operácie, ale aj odborné metódy a dokonca i manuálnu prácu. Ako aluviálne (naplavené) náleziská sú označované miesta v riečnych korytách, na ktorých sa nachádzajú usadené diamantové kryštály.
Sú ťažené ryžovaním (používa sa ryžovacia panva zvaná batea)alebo bagrovaním štrkovej vrstvy.Pri ťažbe z nánosov riek a plážových usadenín je využívaná vysoká hustota diamantov a tie sú ryžované podobne ako zlato.
Ťažba diamantov ryžovaním s použitím ryžovacej panvy batea
V niektorých prípadoch je s úspechom využívaná vysoká priľnavosť diamantov ku všetkému mastnému – diamantonosné sedimenty sú plavené cez žľaby potreté tukom. Zatiaľ, čo zrná bežných minerálov po tuku kĺžu, diamantysa na mastný povrch prilepia.
V nasledujúcom videu (9.39 minút) si pozrite spôsob získavania diamantov z ťažko dostupného a náročného terénu bane Diavik v Kanade
Zdroj: www.dicholding.com, V. Pagel-Theisen – Diamanty, YouTube – https://www.youtube.com/watch?v=wiiID15zr_Q
Zdá sa aj Vám absurdné, aby ste platili za to, že máte svoje peniaze uložené v banke?
To, že by mal niekto platiť len preto, že má svoje peniaze uložené v banke, znie ako nezmysel. Zdá sa však, že to až taká absurdita nebude.
Prečo?
Stále častejšie sa hovorí o tom, že Európska centrálna banka plánuje zaviesť záporné úrokové sadzby, aby sa ozdravila ekonomika. Podľa analytikov by to znamenalo, že banky by klientom úroky nepripisovali, ale naopak, odpisovali.
Viete si to vôbec predstaviť, že ste roky sporili, odkladali si peniaze v domnení, že v starobe alebo v prípade potreby, budete mať dostatočnú finančnú rezervu? Veď ste sa poctivo pripravovali na budúcnosť, odkladali si časť výplaty, mnohí na termínovanom účte, kde boli „lepšie úroky“. Namiesto navýšenia svojho vkladu sa však dočkáte menšej sumy, než ste pôvodne do banky priniesli.
Je takýto scenár vôbec možný alebo je to iba utópia?
Bohužiaľ , o takejto možnosti sa hovorí aj u našich susedov v Čechách. Informovali o tom pred nedávnom v Televíznych novinách TV Nova. Známa česká ekonómka Markéta Šichtařová tiež pripustila, že by Česká národná banka mohla (vôbec prvýkrát v histórii) zaviesť záporné úrokové sadzby.
Je otázkou, ako budú reagovať ostatné štáty, teda aj Slovensko. V niektorých štátoch dokonca záporné úrokové sadzby už zavedené sú, ale banky zatiaľ nepreniesli ťarchu na svojich klientov. Podľa vyjadrenia českého ekonóma Petra Sklenářa, vo Švajčiarsku niektoré menšie banky svojich klientov pripravujú aj na možnosť zavedenia určitých sankci alebo záporných úrokových sadzieb.
Ako vyplýva z posledného zasadania Európskej centrálnej banky z 2. 6. 2016, na ktorej sa zúčastnil aj guvernér Národnej banky Slovenska, úrokové miery ostávajú zatiaľ na nule a depozitárne sadzby na -0,4%. Ako dlho to bude, je otázne.
Ako teda zachovať hodnotu svojich peňazí a neprísť o časť z nich?
Našťastie stále existujú spôsoby, ktoré nás môžu od takejto situácie ochrániť. Záleží len na tom, či máme dostatok informácií o možnostiach ochrany svojich peňazí, ale aj na tom, ku ktorej stratégii sa prikloníme a aký spôsob a formy nám najviac vyhovujú.
Aké máme možnosti reálne?
Ak sa Vám načrtnutý scenár bánk nepozdáva, môžete si zvoliť z dvoch možností. Prvá – necháte si peniaze doma a pomaly bude ich hodnotu znižovať čas a tlačenie nových peňazí, takže reálne si za ne o 10-20 rokov kúpite aj tak menej.
Druhá možnosť je optimistickejšia. Môžete sa rozhodnúť pre niektorú hmatateľnú – fyzickú formu uloženia časti svojich financií. Napr. kúpiť nehnuteľnosť, umelecké predmety, drahé kovy alebo diamanty.
Je rozumné rozložiť riziko do viacerých foriem, avšak netreba zabúdať, že každá z nich má svoje špecifiká. Aj preto si pred konečným rozhodnutím vyhodnoťte dôležité informácie.Ušetrí Vám tosklamanie z nereálnych očakávaní alebo nesprávnych, či nedostatočných informácií. Rozhodne si však treba uvedomiť aj to, že istota neexistuje. Avšak s dostatkom správnych informácii môžete riziko straty rozhodne eliminovať.
Osobne mám viacročnú skúsenosť najmä s komoditami, ktoré sú naozaj hmatateľné, ľahko prenosné a stáročia uznávané. Ide predovšetkým o diamanty,zlatoastriebro.(i keď to striebro sa predsa len vo väčšom množstve ťažko prenáša :-)). Samozrejme neodmietam ani umelecké diela :-).
Jednou z výhod týchto komodít môže byť i fakt, že si ich viete zaobstarať buď jednorázovým nákupom, alebo využiť možnosť mesačných splátok podľa svojich možností. Takýto splátkový spôsob je dnes už možný aj pri diamantoch.
Pozrite si vyjadrenia českých ekonómov na danú situáciu ( cca 2 minúty)
„Hearts & Arrows“ je údaj , ktorý sa môže objaviť v hlavičke certifikátu. Čo to znamená a aký vplyv má toto hodnotenie na cenu diamantu?
„Hearts & Arrows“ – srdcia a šípy – sú jedným z údajov v certifikáte diamantu, ktoré majú vplyv na jeho cenu. Na cenu diamantu má však vplyv niekoľko parametrov.
Medzi základné, tzv. „4C“ parametre patrí brús (Shape and cut), farba (Color grade), čistota (Clarity grade) a váha (Carat weight).
Potom sú to doplnkové alebo podporné parametre, medzi ktoré zaraďujeme kvalitu brúsu, symetriu , povrchovú úpravu a fluorescenciu.
Podporné parametre sú odstupňované od najlepšieho – excellent, cez veľmi dobrý – very good a dobrý – good až po priemerný – average. Tieto podporné parametre môžu navýšiť cenudiamantu aj o 25-30%.
Pri klasifikácii diamantu je dôležité zohľadniť aj údaje, ktoré sú uvedené v komentároch (Comments), pretože tu sú upresnené údaje o diamante, napr. to, že diamant má srdcia a šípy (Hearts & Arrows), či je brús ideálny, či sú v brúse a symetrii nejaké odchýlky, či je na „rundiste“ uvedené číslo certifikátu a pod. Viac sa dozviete na http://www.danielaskacelova.com/parametre-diamantu/.
Ukážka označenia „Hearts and Arrows“ v hlavičke certifikátu od GIA
Okrem týchto údajov sa v certifikáte nachádza i nákres diamantu z pohľadu zhora i zdola. Na tomto nákrese sú zaznamenané inklúzie, pričom vnútorné sú označené červenou farbou a vonkajšie charakteristiky sú označené zelenou farbou.
Nasledujúce video Vám ukáže spôsoby porovnávania farieb diamantov a rozdielyvo farbe diamantov. Porovnávané sú farby H, J a K, pričom všetky porovnávané kamene majú „Srdcia a šípy“.
Video (6 minút) – Porovnanie diamantov so „Srdciami a šípmi vo farbe H, J a K
Zdroj: https: //www.youtube.com/watch v = ziZ1S8ZlZEE
V nasledujúcom videu môžete vidieť rozdiel v jasnosti a brilancii medzi diamantom s ideálnym brúsom, symetriou a povrchovou úpravou – tzv. „3Excellent“ a „Hearts & Arrows“ a diamantom, ktorý tieto parametre nemá.
Video ( 4 minúty) : „Srdcia a šípy“ a porovnanie vplyvu ideálneho brúsu na jasnosť diamantu
Má farba diamantu vplyv na jeho cenu? Ako a podľa čoho sa zaraďujú diamanty do jednotlivých kategórií – to sa dozviete v nasledujúcom videu. Najprv však trochu teórie.
Farba drahých kameňov vzniká pri prechode svetla kameňom, pričom dochádza k absorpcii tohto svetla. Jednotlivé zložky viditeľného bieleho svetla, ktoré je zmesou spektrálnych farieb rôznej vlnovej dĺžky (od žltej, červenej,modrej, zelenej, oranžovej až po fialovú), sú absorbované daným kameňom rôzne.
Čo ovplyvňuje absorpciu svetla?
Ovplyvnená je druhom kameňa, jeho chemickým zložením i stopovými prvkami. Najčastejšie sa vyskytujú v kameňoch tzv. prechodové prvky – železo, chróm, meď, mangán, titán, vanád, nikel a kobalt.
Absorpciu svetla, teda i farbu diamantu môže ovplyvniť i porucha v kryštalickej mriežke, ktorá mohla vzniknúť prirodzeným i umelým žiarením – napr. ružové diamanty.
Diamanty sa vyskytujú v prírode v širokej farebnej škále – od bielej cez ružovú, červenú, modrú, zelenú, žltú hnedú, dokonca i čiernu. Väčšina diamantov v prírode je od farby bielej po mierne žltkastú. Intenzita tohto tieňovania závisí od množstva dusíka v kameni.
Najvzácnejšie farby prírodných diamantov sú
číra biela (skôr je to bezfarebná), ktorú má diamant bez stopových prvkov a s dokonalou kryštalickou mriežkou,
ružová a červená – deformácia kryštalickej mriežky,
zelená – prítomnosť rádioaktívnych prvkov -urán, thorium,
Farba diamantu je jedným zo základných 4C parametrov, podľa ktorých sa určuje jeho cena. Táto farbazávisí od pôvodu a množstva stopových prvkov, taktiež od spôsobu, ako sa do diamantu dostali. Určuje sa vizuálnym hodnotením.
Hodnotenie farby diamantov
prešlo určitým procesom. Starý spôsob hodnotenia farebnej stupnice diamantov používal názvy, ktoré boli väčšinou odvodené od mena bývalých diamantových baní. Problém takéhoto označovania bol v tom, že označenie farieb bolo bez presnejšej technickej definície jednotlivých farebných stupňov.
Z tohto dôvodu bol v roku 1931 zavedený spoločnosťou GIA nový systém hodnotenia diamantov, ktorý je medzinárodne akcep tovaný a používa označenie pre farebnú škálu diamantov odD (čisto biely) až po Z (mierne žltkastý). Viď obrázky nižšie.
I dnes sa pri špecifikácii farby diamantu používa vizuálne hodnotenie. Vykonávajú ho skúsení odborníci s dlhoročnou praxou a skúsenosťami, pričom ako pomôcku používajú sadu vzorkových kameňov, tzv.Master stones, prípadne je možné použiť ako doplnok pozorovania i špeciálnu lampu – „kolorimeter“ s definovanou farebnou teplotou. Výsledky takéhoto hodnotenia však nie sú dostatočne presné a objektívne. Preto je zatiaľ skúsené oko odborníka stále prvoradé.
Pri hodnotení diamantov je potrebné dodržať presné pozorovacie podmienky – normalizované svetlo, vhodné prostredie – biele pozadie, bezchybná sada Master stones, výborný zrak a pod.
V nasledujúcom krátkom videu (3,24 minúty) od GIA si pozrite porovnanie jednotlivých farieb diamantu
Zdroj: video – https://www.youtube.com/watch?v=MprcqyCpQtI
Zdroj: video https://www.youtube.com/watch?v=NVMle8seDJA
Ako vznikajú ohromujúce diery na Zemi? Sú tieto jazvy Zeme výsledkom činnosti ľudí? A čo ich k tomu viedlo?
Je cesta diamantov z hlbín Zeme skutočne dlhá a náročná?Kedy, kde a ako vznikali diamanty? Ako sa ťažia a opracovávajú? Aká náročná je cesta diamantov ku konečnému klientovi? 
Metóda blokového zavalovania
Metóda nálievkovej ťažby
V prípade ťažby z kimberlitov je dobývaná materská hornina spolu s diamantami priamo z kimberlitovej trubky – „sopúcha“. Prieskum vyhasnutých sopiek sa prevádza buď povrchovou ťažbou alebo kopaním podzemných banských chodieb.
ou pásových dopravníkov alebo nákladných áut do miesta spracovania, kde je rozomletý a prepláchnutý a stáva sa z neho diamantonosná usadenina.
Pri ťažbe z nánosov riek a plážových usadenín je využívaná vysoká hustota diamantov a tie sú ryžované podobne ako
