patrí k najvzácnejším kovom, ktorý sa stal drahším než platina. Až 40% paládia (a 75% platiny) sa ťaží v Južnej Afrike a ďalších 44% paládia pochádza z ruských baní.
Je to kov striebristo bielej farby podobne ako platina a má najmenšiu hustotu z kovov platinovej skupiny. Je mäkký a ťažný s najnižšou teplotou topenia a nízkou toxicitou.
Používa sa v priemysle – najmä automobilovom do katalyzátorov, v elektronike pri výrobe viacvrstvových keramických kondenzátorov a pokovovanie elektronických súčiastok, v zubnom lekárstve, pri výrobe fotografií…
V šperkárstve sa používa tento drahý kov aj ako alternatíva platiny pri výrobe bieleho zlata. Aj plniace perá so zlatým hrotom majú niekedy špičku potiahnutú paládiom.
Paládium je zároveň spolu so zlatom, striebrom a platinou aj investičným kovom, avšak obchoduje sa s ním predovšetkým na amerických trhoch.
Môže byť vo forme:
- zliatkov a prútov v rýdzosti 999/1000 alebo 999,5/1000, s označením výrobcu – puncom, hmotnosti a číslom. Balené sú v ochrannej priesvitnej fólii.
- platinové mince, najmä kanadské Maple Leaf a čínske Panda, ktoré sú dostupné.
Likvidita týchto mincí je zložitejšia, lebo trh s paládiom je menší i spread (rozpätie ceny medzi nákupom a predajom) je väčší.
„25 rubles palladium 1989 Ivan III“ by Банк СССР . Licensed under Public Domain via Commons – https://commons.wikimedia.org/wiki/
