Skryté tajomstvo peňazí – Mena verzus peniaze

depositphotos_4612186-Diamonds-and-moneyPoslednú dobu je  často pretriasaná otázka  peňazí, meny, globálnej ekonomiky, či finančnej krízy. O týchto otázkach, ale aj o histórií peňazí, trhoch a základoch zlata a striebra hovorí vo svojej knihe M Maloney.

pred 5000 rokmi začali Egypťania používať zlato a striebro ako hlavnú formu meny. Neboli to však peniaze, ale len rôzne kúsky zlata a striebra, ktoré nemali konkrétnu rýdzosť.Ťažko sa s nimi obchodovalo, keďže nič nemalo presne stanovenú hodnotu.

Aký je rozdiel medzi menou a peniazmi?

Mena je zúčtovacou jednotkou, prostriedok výmeny. Je prenosná, trvalá, deliteľná a zameniteľná. Keď hovoríme, že je zameniteľná, znamená to, že každá jednotka je presne taká ako ďalšia.

Peniaze sú súhrnom už spomínaného – sú  prenosné, trvalé, deliteľné, zameniteľné a naviac sú uchovávateľom hodnoty v priebehu dlhej doby.

Vlády však môžu tlačiť stále viac peňazí a tak oslabovať ich hodnotu. Je to neustály tok prostriedkov z Vášho vrecka, bankového účtu do bankového systému a vláde.

Prečo sú zlato a striebro optimálnou formou peňazí?

Pre svoje vlastnosti – ľahko sa zamieňajú a v malom množstve sa nachádza veľká hodnota. Zároveň sú zúčtovacími jednotkami. Zlato má rovnakú hodnotu kdekoľvek na svete. Unca zlata bude rovnaká v Číne, Egypte alebo USA.

Je uchovávateľom hodnoty –  zlato, s ktorým obchodovali Egypťania pred 5000 rokmi je rovnaké aj dnes.

Zlato je deliteľné, môžete ho zameniť a prenášať, nepodlieha korózii, .

To isté platí aj pre čisté striebro, avšak striebro je vyčerpateľné a jeho zdroje sú už dnes obmedzené. Je to preto, lebo striebro je zároveň i strategickým kovom číslo 1, keďže sa používa v mnohých oblastiach života.

Aj preto si tieto kovy udržujú svoju kúpnu silu, lebo ich nemôže žiadna vláda vytlačiť a vyrobiť. To sa nedá povedať o bývalých a terajších menách, ktoré nie sú ničím kryté a za celú históriu sa dajú  počítať na tisíce. Hovorí sa im fiat mena. Pokiaľ neboli meny kryté zlatom alebo striebrom, časom zanikli.

A čo tak často v dnešnej dobe opakované pojmy ako inflácia, deflácia?

Uznávaný ekonóm Milton Friedman (nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu za rok 1976 a  tvorca  teórie monetarizmu) definoval infláciu ako zväčšovanie objemu meny. Inflácia znamená znehodnotenie peňažnej jednotky, narušenie ekonomickej rovnováhy a rast cien.

Deflácia je jedna zo stabilizačných  metód meny, ktorá je oslabená inflačnými procesmi. Znamená odčerpanie prebytočných papierových peňazí z obehu, čo by malo viesť k zvýšeniu kúpnej sily príslušnej peňažnej jednotky.

Dnešná mena je vlastne postavená na viere v jej hodnotu. Svoje  v tejto viere zohráva i kvantitatívne uvoľňovanie (QE), ktorého história sa začala v roku 2009 bankovými záchrannými balíčkami a dnes je to celosvetový fenomén. Od roku 2001 existuje až 18-krát viac mien, ako kedykoľvek predtým.

Zvláštnosťou pre obyčajných ľudí sa môže javiť fakt, že Američania vlastne „vyviezli svoju infláciu“ do sveta. Ako sa do dá? Jednoducho povedané –  natlačené peniaze vyviezli do iných zemí, za ktoré priviezli (nakúpili) spotrebný tovar (autá, televízory, chladničky..) alebo čokoľvek iné. A čo  bude ďalej?

Pozrite si nasledujúce 26 minútové video M. Malonyho a získate ucelenejší obraz.

Zdroj: www.hiddensecretsofmoney.com, goldsilver.com

Trochu optimizmu na záver – diamanty, striebro a zlato budú mať vždy svoju hodnotu, preto  by mali byť tieto komodity základom tvorby Vašej rezervy na nepredvídateľné udalosti, obdobie dôchodku a pod.

Ak teda rozmýšľate, kde začať, kontaktujte ma a preberieme spolu možnosti, ktoré by boli pre Vás vhodné.

Akým spôsobom uvažujete o peniazoch?

profit-593753__180Asi čudná otázka. Veď peniaze pozná každý. I malé dieťa. Rozmýšľali ste však niekedy nad tým, čo sú peniaze v skutočnosti, ako a prečo vznikli, akú majú hodnotu alebo len nad tým, ako ich zarobiť, získať, čo za ne kúpiť, čo musíte zaplatiť? Prípadne, prečo máte pocit, respektíve skúsenosť, že za to isté množstvo peňazí neviete dnes kúpiť to isté ako pred rokom-dvomi? Robíte poctivo,  dokonca  možno zarábate  i viac ako pred rokom, či dvomi, ale výsledok Vašich úspor nie je tak optimistický, ako ste očakávali. Uložené peniaze v banke Vám nepriniesli želaný profit. Prečo je to tak, veď nominálna hodnota peňazí sa medzitým nezmenila?To je síce fakt, ale zmenila sa ich reálna hodnota.

Jednoducho povedané – reálna hodnota peňazí znamená to,  aké množstvo tovaru si kúpim v budúcnosti za množstvo peňazí, ktoré  mám dnes.

Ak by sme si určitú sumu peňazí uložili dnes len tak doma a za desať rokov by sme si chceli kúpiť tú istú konkrétnu vec  (cenu máme zapísanú a vieme ju porovnať), asi by sme ostali prekvapení, že cena tohto výrobku sa výrazne zmenila. Dokonca nám takto „uložené“ peniaze nedokážu „zarobiť ďalšie peniaze“, ale stáva sa z nich menej hodnotné platidlo. Naopak, ak ich rozumne uložíme do niečoho, čo vie nielen uchovávať hodnotu, ale vie aj svoju hodnotu zvyšovať, získame dodatočný príjem – zisk.

Poďme však najprv trošku do histórie a  skúsme veľmi jednoducho zadefinovať  primárnu funkciu peňazí  a dôvod, prečo vznikli. Pred ich zavedením fungoval výmenný (barterový) obchod. Tovar sa vymieňal za tovar. Napr. obuvník svoj výrobok- topánky  zamenil za kabát (potraviny a pod.). Musel však nájsť osobu, ktorá potrebovala topánky a vyrábala odevy alebo mala potraviny. Na podmienkach výmeny sa potom dohodli. Táto metóda bola istým spôsobom náročná i nepraktická.

Vznik peňazí priniesol uľahčenie obchodovania a nezáležalo tak  na tom, z čoho sú vyrobené, pokiaľ bola dôvera v to, že budú rešpektované pri obchode. Boli teda akousi spoločenskou dohodou o tom, že určitá zúčtovacia jednotka má určitú hodnotu a majiteľ môže za ňu získať alebo ňou zaplatiť nejakú inú hodnotu- tovar, prácu, suroviny a podobne. Peniaze sa stali  dočasným uchovávateľom hodnoty.

Spočiatku sa ako platidlo používali rôzne veci – obilie, dobytok, korenie a iné. Niekoľko tísícročí slúžili ako platidlo striebro a zlato. Neskôr vznikli poukážky – bankovky, ktoré sa ľahko prenášali a  slúžili ako potvrdenka o existencii a uložení drahého kovu v banke. To znamená, že majiteľ danej bankovky mal v banke uložené konkrétne množstvo zlata alebo striebra.

Časom však krytie papierových peňazí konkrétnym fyzickým kovom prestalo zodpovedať realite. Objavili sa digitálne peniaze a stále  viac existencia peňazí stojí na dôvere (či nedôvere?) v inštitúcie, ktoré ich spravujú, ale aj na ďalších inštitúciách, ktoré majú kontrolnú funkciu.

Ak teda strácame dôveru v skutočnú hodnotu našich peňazí a túto nedôveru a neistotu  ešte zvyšujú rôzne negatívne  informácie z médií, čo s tým môžme urobiť? Aké máme možnosti, aby sme znížili riziká straty nášho kapitálu na minimum a zostala nám dostatočne veľká rezerva na krytie našich potrieb a potrieb našich blízkych aj v budúcnosti?

Možností je našťastie niekoľko. Povieme si o nich v ďalšom článku. Na záver si pozrite odľahčené, zjednodušené a zrozumiteľné vysvetlenie v nasledujúcom videu.

 

Zdroj: https://www.youtube.com/embed/DCZ-EzhQPZ4