Postrehy z Ekonomického fóra 2016, ktoré sa konalo v sobotu v Bratislave.

Nemohli ste sa zúčastniť? Možno Vám pomôžu moje postrehy z Ekonomického fóra 2016, ktoré sa konalo v sobotu 27. februára 2016 v Bratislave.

Vystúpili na ňom s príspevkami 4 významné osobnosti z oblasti ekonómie, ktoré sa podelili so svojimi názormi, analýzami a prognózami s takmer 200 účastníkmi z celého Slovenska.

Ako prvý vystúpil známy slovenský ekonóm a prognostik SAV Prof. Ing. Peter Staněk, CSc. s témou „Potencionálne riziká a možný krízový vývoj v globálnej ekonomike“.

Dotkol sa viacerých oblastí života, predovšetkým rozoberal  dopady  4. priemyselnej revolúcie (umelá inteligencia, 3D tlač, internet a nové technológie…) na život ľudí v rôznych oblastiach, ale i potrebu neustáleho vzdelávania sa a reagovania na nové technológie, nutnosť kreativity, či schopnosť pochopiť súvislosti.

Poukázal i na potrebu prehodnotiť vzťah človeka a prírody, ale i na zvyšovanie príjmovej polarizácie spoločnosti. A opäť nesklamal. Nielen úžasnou šírkou vedomostí, ale  svoje vystúpenie popretkával  vtipnými prirovnaniami, čím odľahčil trochu ťaživú víziu.

O „zlých a dobrých peniazoch“, o bankách, možnostiach a riešeniach pre ľudí v prednáške „Aj dolár a euro sú len bublinami“ hovoril Ing. Juraj Karpiš, spoluzakladateľ inštitútu ekonomických a spoločenských analýz INESS a  autor knihy Zlé peniaze. Zameriava sa na hospodársku politiku, verejné financie, sociálny systém a zdravotníctvo.FullSizeRender

Aké sú jeho  riešenia?

  • získavať informácie z rôznych zdrojov,
  • nerobiť si dlhy,
  • rozdeliť  voľné peniaze do viacerých „košíkov“,
  • myslieť na rezervu ( neočakávané udalosti, dôchodok…),
  • šetriť, investovať do rôznych  oblastí.

Okrajovo sa dotkol aj zlata a  opätovného záujmu ľudí oň. Zdôvodnil to i tým (okrem iného), že zlato má stále monetárnu funkciu, i keď to nie sú oficiálne peniaze. Viac podrobností sa dozviete v jeho knihe Zlé peniaze.

Ing. PhD. Marek Kučák, ktorý je autorom blogu Nemesis.sk, sa venuje otázkam finančných trhov, geopolitike a manipulácii cien drahých kovov, najmä zlata a striebra. Na konferencii predniesol príspevok s názvom  „Ľudia pri najbližšej finančnej kríze môžu prísť o všetko“, v ktorom jasne analyzoval príčiny súčasného stavu a finančnej krízy a vyslovil možné scenáre ďalšieho vývoja. Radí

  • neprísť o úspory a kúpnu silu,
  • diverzifikáciu – kovy (zlato a striebro), reality, hotovosť, pôda…,
  • zbaviť sa dlhu.

Posledným rečníkom bol Ing. Dušan Doliak, zakladateľ spoločnosti EPO INVEST a spoluorganizátor Ekonomického fóra. Zaoberá sa ekonomikou v širších súvislostiach. Svoj príspevok nazval „Potrebujeme viac planét“ a venoval sa v ňom vplyvu počtu obyvateľstva na „zdravie“ planéty, súvislostiam medzi ťažbou rôznych surovín (najmä ropy) a cenami napr. potravín, kedy a podľa akej metódy je možné predpokladať vývoj určitých komodít, minerálov, či rast alebo pokles populácie a pod.

Posledná časť konferencie bola venovaná otázkam účastníkov. Jeden z účastníkov položil otázku z oblasti, v ktorej sa pohybujem už  takmer 7 rokov a je môjmu srdcu blízka. Bola som preto zvedavá na odpoveď 3 prednášajúcich (Prof.Staněk sa tejto časti nezúčastnil, napokon odpovedali v podstate len dvaja). Otázka sa týkala ich názoru na diamanty ako komoditu a investíciu. Musím však povedať, že odpoveďami som bola sklamaná. Prečo?

Očakávala som aspoň aký-taký prehľad o tejto komodite, keďže sa všetci zaoberajú ekonomikou a financiami v širších súvislostiach, robia analýzy a  hodnotenia a majú vplyv na názory a konanie ľudí.

A aké boli odpovede?

„Neviem to posúdiť…je to citlivá komodita…je to zložité…nevyznám sa v tom…neviem, ktorý diamant je prírodný a syntetický….je to komplikované…nevidím do toho a nerozumiem tomu, preto, do čoho nevidíte, do toho neinvestujte….“ a pod.

Snáď chápete moje sklamanie z týchto odpovedí, hoci som neočakávala žiadne podrobnosti, či odporúčania, pretože konferencia nebola zameraná na túto tému. Úplne by  však stačilo  doplniť, že sa v tejto oblasti síce nepohybujú a diamant má isté špecifiká a pravidlá, ktoré nepoznajú, preto  nevedia presne posúdiť diamant. Je to však komodita konzervatívna a vhodná skôr na uchovanie hodnoty  peňazí, podobne ako zlato a striebro. Ak chce záujemca pochopiť diamant a možnosti investovania doň, mal by vyhľadať  odborníka v tejto oblasti (dnes už pôsobí na trhu niekoľko serióznych firiem), získať od neho čo najviac informácií a hľadať informácie z viacerých zdrojov.

Aké závery môžem z tejto konferencie vyvodiť?

I napriek mojej predchádzajúcej výhrade to bolo zaujímavé, užitočné a podnetné sobotné popoludnie, ktoré mi ozrejmilo určité otázky a súvislosti. Potvrdila sa mi však opäť moja predchádzajúca skúsenosť.

I napriek  niekoľkoročnému snaženiu obchodníkov s diamantami o informovanie širšej verejnosti, o diamantoch sa stále málo vie. A to nielen medzi bežnými ľuďmi rôznych profesií, ale aj medzi ekonómami a analytikmi. Aj preto by skúsení a seriózni odborníci v oblasti diamantov mali verejnosť viac informovať, vzdelávať a vysvetľovať, čo môžu ľudia od diamantu očakávať, na čo sa majú pýtať a dávať pozor. To aj preto, lebo dnes už neplatí, že diamant  je dostupný iba úzkej skupine ľudí. Viac TU.

Ľudia majú o diamantoch stále skreslené predstavy a z nedostatku objektívnych informácií aj obavy, strach alebo nezáujem o tento krásny, jedinečný i fascinujúci výtvor nielen prírody, ale aj šikovnosti a zručnosti ľudí, ktorí dokážu zo surového diamantu vybrúsiť oslnivo krásny „kamienok“.

Diamant môže byť využitý nielen na ozdobu ženy, či muža v podobe šperku alebo hodiniek, ale dokáže osloviť  aj rozum a srdce investora, pokiaľ má dostatok správnych informácií. Môže mu pomôcť vyriešiť otázku diverzifikácie jeho peňazí, uchovať ich hodnotu a vytvoriť istú rezervu na „horšie časy“.

fan-1027185__180Preto, ak sa rozhodnete mať väčší prehľad ako väčšina ľudí (v zdanlivo zložitom odvetví) a rozšíriť svoje vedomosti aj v oblasti diamantov, som tu pre Vás.

Zanechajte svoj odkaz v Kontaktnom formulári a dohodneme sa na ďalšom postupe, prípadne získajte zdarma e-Book „13 dôvodov, prečo vlastniť diamant“, kde sa dozviete základné informácie o dôvodoch, prečo vôbec uvažovať o diamante.

Skryté tajomstvo peňazí – Mena verzus peniaze

depositphotos_4612186-Diamonds-and-moneyPoslednú dobu je  často pretriasaná otázka  peňazí, meny, globálnej ekonomiky, či finančnej krízy. O týchto otázkach, ale aj o histórií peňazí, trhoch a základoch zlata a striebra hovorí vo svojej knihe M Maloney.

pred 5000 rokmi začali Egypťania používať zlato a striebro ako hlavnú formu meny. Neboli to však peniaze, ale len rôzne kúsky zlata a striebra, ktoré nemali konkrétnu rýdzosť.Ťažko sa s nimi obchodovalo, keďže nič nemalo presne stanovenú hodnotu.

Aký je rozdiel medzi menou a peniazmi?

Mena je zúčtovacou jednotkou, prostriedok výmeny. Je prenosná, trvalá, deliteľná a zameniteľná. Keď hovoríme, že je zameniteľná, znamená to, že každá jednotka je presne taká ako ďalšia.

Peniaze sú súhrnom už spomínaného – sú  prenosné, trvalé, deliteľné, zameniteľné a naviac sú uchovávateľom hodnoty v priebehu dlhej doby.

Vlády však môžu tlačiť stále viac peňazí a tak oslabovať ich hodnotu. Je to neustály tok prostriedkov z Vášho vrecka, bankového účtu do bankového systému a vláde.

Prečo sú zlato a striebro optimálnou formou peňazí?

Pre svoje vlastnosti – ľahko sa zamieňajú a v malom množstve sa nachádza veľká hodnota. Zároveň sú zúčtovacími jednotkami. Zlato má rovnakú hodnotu kdekoľvek na svete. Unca zlata bude rovnaká v Číne, Egypte alebo USA.

Je uchovávateľom hodnoty –  zlato, s ktorým obchodovali Egypťania pred 5000 rokmi je rovnaké aj dnes.

Zlato je deliteľné, môžete ho zameniť a prenášať, nepodlieha korózii, .

To isté platí aj pre čisté striebro, avšak striebro je vyčerpateľné a jeho zdroje sú už dnes obmedzené. Je to preto, lebo striebro je zároveň i strategickým kovom číslo 1, keďže sa používa v mnohých oblastiach života.

Aj preto si tieto kovy udržujú svoju kúpnu silu, lebo ich nemôže žiadna vláda vytlačiť a vyrobiť. To sa nedá povedať o bývalých a terajších menách, ktoré nie sú ničím kryté a za celú históriu sa dajú  počítať na tisíce. Hovorí sa im fiat mena. Pokiaľ neboli meny kryté zlatom alebo striebrom, časom zanikli.

A čo tak často v dnešnej dobe opakované pojmy ako inflácia, deflácia?

Uznávaný ekonóm Milton Friedman (nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu za rok 1976 a  tvorca  teórie monetarizmu) definoval infláciu ako zväčšovanie objemu meny. Inflácia znamená znehodnotenie peňažnej jednotky, narušenie ekonomickej rovnováhy a rast cien.

Deflácia je jedna zo stabilizačných  metód meny, ktorá je oslabená inflačnými procesmi. Znamená odčerpanie prebytočných papierových peňazí z obehu, čo by malo viesť k zvýšeniu kúpnej sily príslušnej peňažnej jednotky.

Dnešná mena je vlastne postavená na viere v jej hodnotu. Svoje  v tejto viere zohráva i kvantitatívne uvoľňovanie (QE), ktorého história sa začala v roku 2009 bankovými záchrannými balíčkami a dnes je to celosvetový fenomén. Od roku 2001 existuje až 18-krát viac mien, ako kedykoľvek predtým.

Zvláštnosťou pre obyčajných ľudí sa môže javiť fakt, že Američania vlastne „vyviezli svoju infláciu“ do sveta. Ako sa do dá? Jednoducho povedané –  natlačené peniaze vyviezli do iných zemí, za ktoré priviezli (nakúpili) spotrebný tovar (autá, televízory, chladničky..) alebo čokoľvek iné. A čo  bude ďalej?

Pozrite si nasledujúce 26 minútové video M. Malonyho a získate ucelenejší obraz.

Zdroj: www.hiddensecretsofmoney.com, goldsilver.com

Trochu optimizmu na záver – diamanty, striebro a zlato budú mať vždy svoju hodnotu, preto  by mali byť tieto komodity základom tvorby Vašej rezervy na nepredvídateľné udalosti, obdobie dôchodku a pod.

Ak teda rozmýšľate, kde začať, kontaktujte ma a preberieme spolu možnosti, ktoré by boli pre Vás vhodné.

Akým spôsobom uvažujete o peniazoch?

profit-593753__180Asi čudná otázka. Veď peniaze pozná každý. I malé dieťa. Rozmýšľali ste však niekedy nad tým, čo sú peniaze v skutočnosti, ako a prečo vznikli, akú majú hodnotu alebo len nad tým, ako ich zarobiť, získať, čo za ne kúpiť, čo musíte zaplatiť? Prípadne, prečo máte pocit, respektíve skúsenosť, že za to isté množstvo peňazí neviete dnes kúpiť to isté ako pred rokom-dvomi? Robíte poctivo,  dokonca  možno zarábate  i viac ako pred rokom, či dvomi, ale výsledok Vašich úspor nie je tak optimistický, ako ste očakávali. Uložené peniaze v banke Vám nepriniesli želaný profit. Prečo je to tak, veď nominálna hodnota peňazí sa medzitým nezmenila?To je síce fakt, ale zmenila sa ich reálna hodnota.

Jednoducho povedané – reálna hodnota peňazí znamená to,  aké množstvo tovaru si kúpim v budúcnosti za množstvo peňazí, ktoré  mám dnes.

Ak by sme si určitú sumu peňazí uložili dnes len tak doma a za desať rokov by sme si chceli kúpiť tú istú konkrétnu vec  (cenu máme zapísanú a vieme ju porovnať), asi by sme ostali prekvapení, že cena tohto výrobku sa výrazne zmenila. Dokonca nám takto „uložené“ peniaze nedokážu „zarobiť ďalšie peniaze“, ale stáva sa z nich menej hodnotné platidlo. Naopak, ak ich rozumne uložíme do niečoho, čo vie nielen uchovávať hodnotu, ale vie aj svoju hodnotu zvyšovať, získame dodatočný príjem – zisk.

Poďme však najprv trošku do histórie a  skúsme veľmi jednoducho zadefinovať  primárnu funkciu peňazí  a dôvod, prečo vznikli. Pred ich zavedením fungoval výmenný (barterový) obchod. Tovar sa vymieňal za tovar. Napr. obuvník svoj výrobok- topánky  zamenil za kabát (potraviny a pod.). Musel však nájsť osobu, ktorá potrebovala topánky a vyrábala odevy alebo mala potraviny. Na podmienkach výmeny sa potom dohodli. Táto metóda bola istým spôsobom náročná i nepraktická.

Vznik peňazí priniesol uľahčenie obchodovania a nezáležalo tak  na tom, z čoho sú vyrobené, pokiaľ bola dôvera v to, že budú rešpektované pri obchode. Boli teda akousi spoločenskou dohodou o tom, že určitá zúčtovacia jednotka má určitú hodnotu a majiteľ môže za ňu získať alebo ňou zaplatiť nejakú inú hodnotu- tovar, prácu, suroviny a podobne. Peniaze sa stali  dočasným uchovávateľom hodnoty.

Spočiatku sa ako platidlo používali rôzne veci – obilie, dobytok, korenie a iné. Niekoľko tísícročí slúžili ako platidlo striebro a zlato. Neskôr vznikli poukážky – bankovky, ktoré sa ľahko prenášali a  slúžili ako potvrdenka o existencii a uložení drahého kovu v banke. To znamená, že majiteľ danej bankovky mal v banke uložené konkrétne množstvo zlata alebo striebra.

Časom však krytie papierových peňazí konkrétnym fyzickým kovom prestalo zodpovedať realite. Objavili sa digitálne peniaze a stále  viac existencia peňazí stojí na dôvere (či nedôvere?) v inštitúcie, ktoré ich spravujú, ale aj na ďalších inštitúciách, ktoré majú kontrolnú funkciu.

Ak teda strácame dôveru v skutočnú hodnotu našich peňazí a túto nedôveru a neistotu  ešte zvyšujú rôzne negatívne  informácie z médií, čo s tým môžme urobiť? Aké máme možnosti, aby sme znížili riziká straty nášho kapitálu na minimum a zostala nám dostatočne veľká rezerva na krytie našich potrieb a potrieb našich blízkych aj v budúcnosti?

Možností je našťastie niekoľko. Povieme si o nich v ďalšom článku. Na záver si pozrite odľahčené, zjednodušené a zrozumiteľné vysvetlenie v nasledujúcom videu.

 

Zdroj: https://www.youtube.com/embed/DCZ-EzhQPZ4