Ako vznikajú ohromujúce diery na Zemi? Sú tieto jazvy Zeme výsledkom činnosti ľudí? A čo ich k tomu viedlo?
Je až neuveriteľné, čo dokážu ľudia, ak majú silnú motiváciu. V tomto prípade to boli predovšetkým diamanty. Na ich získavanie vynaložili a naďalej vynakladajú nemalé úsilie. Po ťažbe diamantov, ale aj iných nerastov – zlato, meď, striebro…. zostávajú ohromné diery.
Na našej planéte však máme aj fascinujúce diery a jaskyne, ktoré nie sú výsledkom činnosti ľudí.
Pozrite si niektoré z nich v nasledujúcom videu ( cca 11 minút).
Zdroj: internet – pps – autor neznámy, video – planet Dolan
Foto: Jubilee in Russia Est – Ehud Arye Laniado | pulse | LinkedIn
Máme skutočne uveriť, že euro je pred kolapsom? Stále častejšie sa objavujú varovné správy, že stabilita eura nie je zďaleka taká, ako sa nám snažia nahovoriť politici. A čo istota našich vkladov v bankách?
Ako sa má bežný človek v tom všetkom vyznať? Má vôbec šancu predísť tomu, že sa jedného dňa zobudí a jeho úspory v banke budú preč? Rozplynú sa len tak zo dňa na deň? Stále je to pre nás nepredstaviteľné, avšak nie tak celkom nereálne. Prečo?
Mnohí sporitelia si neuvedomujú, že uložením svojich peňazí do banky sa stávajú veriteľmi banky. Možno si poviete, že to nedáva zmysel. Pochopiť túto informáciu nám pomôžu nasledujúce údaje zo správy Rudolfa Šujana – predsedu prezídia Fondu ochrany vkladov, ktorá bola uverejnená v Biatecu v októbri 2015.
Dňa 15. októbra 2015 nadobudol účinnosť zákon č. 239/2015, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 118/1996 Z. z. o ochrane vkladov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Tento zákon presne definuje, čo sú to kryté vklady, do akej výšky sú chránené i postup pri ich vyplácaní v prípade potreby.
Ďalej sa v ňom hovorí o nechránených a nedostupných vkladoch a spôsoboch pri vyplácaní náhrad i úlohe a povinnosti Fondu ochrany vkladov.
V správe sa ďalej uvádza, že banky na Slovensku spravovali k 30. septembru 2015 chránené vklady v objeme 29, 28 miliárd EUR.
Natíska sa však otázka, čím sú naozaj chránené, ak Fond ochrany vkladov disponuje vlastnými finančnými prostriedkami vo výške iba 192,21 miliónov EUR?! To je len 0,66% cieľovej úrovne! (Po roku tie čísla môžu byť mierne iné).
Zo správy ďalej vyplýva, že Fond ochrany vkladov môže za určitých okolností odložiť vyplatenie náhrady, prípadne vyplatiť len časť náhrady za vklady, pričom vkladateľ musí o to požiadať.
Najpodstatnejšia je však táto časť správy.
Citujem: „Fond ochrany vkladov je od roku 2015 zároveň poverený vykonávaním správy prostriedkov národného fondu pre riešenie krízových situácií podľa zákona č. 371/2014 Z. z. o riešení krízových situácií na finančnom trhu, pričom finančné zdroje Fondu ochrany vkladov môžu byť použité na financovanie riešenia krízovej situácie banky do výšky 50 % cieľovej úrovne vlastných finančných prostriedkov. Hlavným účelom pritom je zabezpečenie prístupu vkladateľov k svojim vkladom pri takých opatreniach na ozdravenie banky, keď časť chránených vkladov by bola zahrnutá do odpísania dlhu banky“.
A ako je to vlastne s tým eurom?
Neprináleží mi hodnotiť, čo bude alebo nebude s eurom. Počúvam a čítam však rôzne vyjadrenia. Na ilustráciu uvádzam jedno od človeka, ktorý (predpokladám) vie, čo hovorí:
„V určitom okamihu v budúcnosti bude Európa zasiahnutá novou hospodárskou krízou. Nevieme, či to bude za šesť týždňov, šesť mesiacov alebo šesť rokov, ale vo svojom súčasnom usporiadaní je pre euro nepravdepodobné, že by prežilo nadchádzajúcu krízu,“ uviedol pred nedávnom vo svojej hodnotiacej správe Jacques Delors, ktorý je považovaný za tzv. „politického“ duchovného otca eura.
Aké závery a riešenia môžeme pre seba vyvodiť?
Podľa môjho názoru “ vziať do hrsti sedliacky rozum“ – získať, čo najviac informácií z rôznych oblastí, zvážiť vlastné možnosti a očakávania, rozhodnúť sa konať. Rozložiť svoje úspory do viacerých oblastí.
V žiadnom prípade nemám v úmysle strašiť alebo šíriť paniku. Avšak žijeme v dobe pomerne zložitých medzinárodných vzťahov a udalostí, ktoré ovplyvňujú výrazne aj oblasť ekonomiky.
Niekdajšia istota a ekonomická pohoda sa vytratila, preto stojí určite za zamyslenie, ako sa postaráme o seba a rodinu, svoje úspory, dokonca, či je vôbec takýto scenár možný aj na Slovensku, keď sa tak deje v niektorých štátoch Európskej únie. Zatiaľ síce skôr ojedinele a týka sa predovšetkým firiem.
Existujú však aj banky (ide o nemecké banky), ktoré zaviedli zápornú úrokovú sadzbu aj v prípade obyvateľstva. Zatiaľ sa to týka privátnych klientov bánk, ktorých vklad činí viac ako 100 000 €.
Istá nemecká stavebná sporiteľňa, ktorá sa nachádza v dedinke asi 50 km južne od Mníchova (patrí do skupiny Raiffeisen) oznámila, že bude aj drobných vkladateľov za vkladanie peňazí sankcionovať už od septembra 2016. Bude to 0,4 percenta zo súm na účtoch, ktoré presahujú 100 – tisíc eur. Povedané ináč, banky budú prenášať svoje náklady na klientov.
Možno si poviete, že Vás sa to netýka, lebo takú sumu nemáte a nikdy ste nemali. Napriek tomu si dnes už nemôžeme byť istí, či sa časom situácia nezmení aj u nás.
Čo spôsobujú záporné úrokové sadzby pre bežných sporiteľov?
V dôsledku záporných úrokových sadzieb bánk sú aj výnosy sporiteľov nízke a neprinášajú im toľko, ako pred niekoľkými rokmi. Netreba pritom zabúdať ani na poplatky a dane z úrokov, takže dôvodov na radosť z ušetrených peňazí a minimálnych úrokov z nich je málo.
„Záporné sadzby v podstate penalizujú banky a sporiteľov, ktorí držia hotovosť. Dostanú 0% úrok alebo v niektorých prípadoch musia zaplatiť sankčný poplatok. Zámerom je povzbudiť Nemcov, Francúzov, Talianov, Španielov atď., aby išli a utrácali svoje peniaze.“ (http://www.financnytrh.com/zaporne-urokove-sadzby-v-eu-strasia-ludi/)
Záleží len na nás, či vezmeme zodpovednosť za vlastnú budúcnosť a budúcnosť našich detí do vlastných rúk a nebudeme sa spoliehať len na „istoty“ a zázraky.
Pokiaľ sa neviete zorientovať v situácii a hľadáte riešenie, sme Vám k dispozícii. Ponúkame Vám bezplatnú konzultáciua niekoľko riešení. Spolu vyberieme to najlepšie pre Vás. Stačí vyplniť Kontaktný formulár a ozveme sa Vám.
Je cesta diamantov z hlbín Zeme skutočne dlhá a náročná?Kedy, kde a ako vznikali diamanty? Ako sa ťažia a opracovávajú? Aká náročná je cesta diamantov ku konečnému klientovi?
Veľa otázok a niekoľko možných odpovedí. V tomto článku sa však nebudem venovať všetkým otázkam. Zaujalo ma jedno video, tak som sa rozhodla napísať pár viet predtým, než si ho sami pozriete (viď na konci článku).
Metódy ťažby diamantov
Vyhľadávanie, ťažba a spracovanie diamantov je veľmi náročná činnosť, hlavne z ekonomického hľadiska. Na získanie 1 karátusurovej diamantovej hmoty ( 0,2 gramu), musí byť vyťažené v priemere 250 – 300 ton diamantonosnej horniny, piesku alebo zeme. Z toho je zrejmé, prečo je diamant tak vzácny a drahý.
Metód ťažby a spracovania je niekoľko. Najstaršou metódou je vytváranie „pivníc“ – šácht na zával. Bol to princíp „riadeného závalu zhora„ a používal sa pri hĺbkovej ťažbe začiatkom 20. storočia.
Metóda, pri ktorej je vzniknutý priestor po ťažbe zavalený zhora
Táto metóda bola nahradená modernejšou metódou „blokového zavalovania“.
Metóda blokového zavalovania
Najúspešnejšou metódou podzemnej ťažby je tzv. „nálievková ťažba“, ktorá zlučuje výhody všetkých predchádzajúcich metód ťažby.
Metóda nálievkovej ťažby
V posledných desaťročiach bola vyvinutá metóda „ťažby na otvorenom mori“, ktorá umožňuje ťažbu do hĺbky 200 m. Využívajú sa dve metódy takejto ťažby. Spôsob ťažby na otvorenom mori sa od roku 1989 využíva najmä pri pobreží Namíbie a Juhoafrickej republiky.
Primárne nálezisko
V prípade ťažby z kimberlitov je dobývaná materská hornina spolu s diamantami priamo z kimberlitovej trubky – „sopúcha“. Prieskum vyhasnutých sopiek sa prevádza buď povrchovou ťažbou alebo kopaním podzemných banských chodieb.
V oboch prípadoch sa kimberlit (ruda obsahujúca diamanty) získaný odstreľovaním, lámaním a kopaním dopravuje pomocou pásových dopravníkov alebo nákladných áut do miesta spracovania, kde je rozomletý a prepláchnutý a stáva sa z neho diamantonosná usadenina.
Takouto ťažbou vznikajú nové krajinné útvary, ako je napríklad „Big Hole“ – obrovská jama, čiastočne zaplnená vodou, ktorá má v priemere 465 m, hĺbku viac ako 1000 m a nachádza sa v blízkosti Kimberley v Južnej Afrike.
Veľká časť diamantov je ťažená práve týmto spôsobom. Tento spôsob je však investične veľmi náročný.
Sekundárne nálezisko
Eróziou materskej diamantonosnej horniny a jej transportom spoločne s diamantom vznikajú určité miesta (napr. meandre vodných tokov), kde je zvýšená koncentrácia týchto nerastov. Vznikajú tzv. sekundárne ložiská.
V miestach, kde boli diamantové kryštály uvolnené z kimberlitu eróziou a našli si cestu do vodných tokov a odtiaľ až do morí, je ťažba menej náročná. V piesočných pobrežných oblastiach sa používa hlavne terasovitá ťažba, ktorá vyžaduje tak mechanicky ako aj manuálny pracovný postup.
Piesočné roviny blízko pobrežia sú systematicky preskúmavané zoškrabovaním spodnej vrstvy. Ťažba diamantov vyžaduje veľké priemyselné operácie, ale aj odborné metódy a dokonca i manuálnu prácu. Ako aluviálne (naplavené) náleziská sú označované miesta v riečnych korytách, na ktorých sa nachádzajú usadené diamantové kryštály.
Sú ťažené ryžovaním (používa sa ryžovacia panva zvaná batea)alebo bagrovaním štrkovej vrstvy.Pri ťažbe z nánosov riek a plážových usadenín je využívaná vysoká hustota diamantov a tie sú ryžované podobne ako zlato.
Ťažba diamantov ryžovaním s použitím ryžovacej panvy batea
V niektorých prípadoch je s úspechom využívaná vysoká priľnavosť diamantov ku všetkému mastnému – diamantonosné sedimenty sú plavené cez žľaby potreté tukom. Zatiaľ, čo zrná bežných minerálov po tuku kĺžu, diamantysa na mastný povrch prilepia.
V nasledujúcom videu (9.39 minút) si pozrite spôsob získavania diamantov z ťažko dostupného a náročného terénu bane Diavik v Kanade
Zdroj: www.dicholding.com, V. Pagel-Theisen – Diamanty, YouTube – https://www.youtube.com/watch?v=wiiID15zr_Q
Zdá sa aj Vám absurdné, aby ste platili za to, že máte svoje peniaze uložené v banke?
To, že by mal niekto platiť len preto, že má svoje peniaze uložené v banke, znie ako nezmysel. Zdá sa však, že to až taká absurdita nebude.
Prečo?
Stále častejšie sa hovorí o tom, že Európska centrálna banka plánuje zaviesť záporné úrokové sadzby, aby sa ozdravila ekonomika. Podľa analytikov by to znamenalo, že banky by klientom úroky nepripisovali, ale naopak, odpisovali.
Viete si to vôbec predstaviť, že ste roky sporili, odkladali si peniaze v domnení, že v starobe alebo v prípade potreby, budete mať dostatočnú finančnú rezervu? Veď ste sa poctivo pripravovali na budúcnosť, odkladali si časť výplaty, mnohí na termínovanom účte, kde boli „lepšie úroky“. Namiesto navýšenia svojho vkladu sa však dočkáte menšej sumy, než ste pôvodne do banky priniesli.
Je takýto scenár vôbec možný alebo je to iba utópia?
Bohužiaľ , o takejto možnosti sa hovorí aj u našich susedov v Čechách. Informovali o tom pred nedávnom v Televíznych novinách TV Nova. Známa česká ekonómka Markéta Šichtařová tiež pripustila, že by Česká národná banka mohla (vôbec prvýkrát v histórii) zaviesť záporné úrokové sadzby.
Je otázkou, ako budú reagovať ostatné štáty, teda aj Slovensko. V niektorých štátoch dokonca záporné úrokové sadzby už zavedené sú, ale banky zatiaľ nepreniesli ťarchu na svojich klientov. Podľa vyjadrenia českého ekonóma Petra Sklenářa, vo Švajčiarsku niektoré menšie banky svojich klientov pripravujú aj na možnosť zavedenia určitých sankci alebo záporných úrokových sadzieb.
Ako vyplýva z posledného zasadania Európskej centrálnej banky z 2. 6. 2016, na ktorej sa zúčastnil aj guvernér Národnej banky Slovenska, úrokové miery ostávajú zatiaľ na nule a depozitárne sadzby na -0,4%. Ako dlho to bude, je otázne.
Ako teda zachovať hodnotu svojich peňazí a neprísť o časť z nich?
Našťastie stále existujú spôsoby, ktoré nás môžu od takejto situácie ochrániť. Záleží len na tom, či máme dostatok informácií o možnostiach ochrany svojich peňazí, ale aj na tom, ku ktorej stratégii sa prikloníme a aký spôsob a formy nám najviac vyhovujú.
Aké máme možnosti reálne?
Ak sa Vám načrtnutý scenár bánk nepozdáva, môžete si zvoliť z dvoch možností. Prvá – necháte si peniaze doma a pomaly bude ich hodnotu znižovať čas a tlačenie nových peňazí, takže reálne si za ne o 10-20 rokov kúpite aj tak menej.
Druhá možnosť je optimistickejšia. Môžete sa rozhodnúť pre niektorú hmatateľnú – fyzickú formu uloženia časti svojich financií. Napr. kúpiť nehnuteľnosť, umelecké predmety, drahé kovy alebo diamanty.
Je rozumné rozložiť riziko do viacerých foriem, avšak netreba zabúdať, že každá z nich má svoje špecifiká. Aj preto si pred konečným rozhodnutím vyhodnoťte dôležité informácie.Ušetrí Vám tosklamanie z nereálnych očakávaní alebo nesprávnych, či nedostatočných informácií. Rozhodne si však treba uvedomiť aj to, že istota neexistuje. Avšak s dostatkom správnych informácii môžete riziko straty rozhodne eliminovať.
Osobne mám viacročnú skúsenosť najmä s komoditami, ktoré sú naozaj hmatateľné, ľahko prenosné a stáročia uznávané. Ide predovšetkým o diamanty,zlatoastriebro.(i keď to striebro sa predsa len vo väčšom množstve ťažko prenáša :-)). Samozrejme neodmietam ani umelecké diela :-).
Jednou z výhod týchto komodít môže byť i fakt, že si ich viete zaobstarať buď jednorázovým nákupom, alebo využiť možnosť mesačných splátok podľa svojich možností. Takýto splátkový spôsob je dnes už možný aj pri diamantoch.
Pozrite si vyjadrenia českých ekonómov na danú situáciu ( cca 2 minúty)
Ako vznikajú ohromujúce diery na Zemi? Sú tieto jazvy Zeme výsledkom činnosti ľudí? A čo ich k tomu viedlo?
Máme skutočne uveriť, že euro je pred kolapsom? Stále častejšie sa objavujú varovné správy, že stabilita eura nie je zďaleka taká, ako sa nám snažia nahovoriť politici. A čo istota našich vkladov v bankách?
Podľa môjho názoru “ vziať do hrsti sedliacky rozum“ – získať, čo najviac informácií z rôznych oblastí, zvážiť vlastné možnosti a očakávania, rozhodnúť sa konať. Rozložiť svoje úspory do
Budeme za svoje úspory v bankách platiť aj u nás? Touto otázkou som sa zaoberala ešte v júni v článku 
Je cesta diamantov z hlbín Zeme skutočne dlhá a náročná?Kedy, kde a ako vznikali diamanty? Ako sa ťažia a opracovávajú? Aká náročná je cesta diamantov ku konečnému klientovi? 
Metóda blokového zavalovania
Metóda nálievkovej ťažby
V prípade ťažby z kimberlitov je dobývaná materská hornina spolu s diamantami priamo z kimberlitovej trubky – „sopúcha“. Prieskum vyhasnutých sopiek sa prevádza buď povrchovou ťažbou alebo kopaním podzemných banských chodieb.
ou pásových dopravníkov alebo nákladných áut do miesta spracovania, kde je rozomletý a prepláchnutý a stáva sa z neho diamantonosná usadenina.
Pri ťažbe z nánosov riek a plážových usadenín je využívaná vysoká hustota diamantov a tie sú ryžované podobne ako