Jazvy Zeme – najpodivnejšie diery sveta

Top 10 Najväčší diamantové bane Diamond Reserve - Číslo 3: Jubilee v Rusku Est. Rezerva 125,4 milióna karátov! | Ehud Arye Laniado | pulz | LinkedIn:Ako vznikajú ohromujúce diery na Zemi? Sú tieto jazvy Zeme výsledkom činnosti ľudí? A čo ich k tomu viedlo?

Je až neuveriteľné, čo dokážu ľudia, ak majú silnú motiváciu. V tomto prípade to boli predovšetkým diamanty. Na ich získavanie vynaložili a naďalej vynakladajú nemalé úsilie. Po ťažbe diamantov, ale aj iných nerastov – zlato, meď, striebro…. zostávajú ohromné diery.

Na našej planéte však máme aj fascinujúce diery a jaskyne, ktoré nie sú výsledkom činnosti ľudí.

Pozrite si niektoré z nich v nasledujúcom videu ( cca 11 minút).

Zdroj: internet – pps – autor neznámy, video – planet Dolan

Foto: Jubilee in Russia Est – Ehud Arye Laniado | pulse | LinkedIn

Máme veriť tomu, že je euro pred kolapsom? A čo naše vklady v bankách?

euro-447214__180Máme skutočne uveriť, že euro je pred kolapsom? Stále častejšie sa objavujú varovné správy, že stabilita eura nie je zďaleka taká, ako sa nám snažia nahovoriť politici. A čo istota našich vkladov v bankách?

Ako sa má bežný človek v tom všetkom vyznať? Má vôbec šancu predísť tomu, že sa jedného dňa zobudí a jeho úspory v banke budú preč? Rozplynú sa len tak zo dňa na deň? Stále je to pre nás nepredstaviteľné, avšak nie tak celkom nereálne. Prečo?

Mnohí sporitelia si neuvedomujú, že uložením svojich peňazí do banky sa stávajú veriteľmi banky. Možno si poviete, že to nedáva zmysel. Pochopiť túto informáciu nám pomôžu nasledujúce údaje zo správy Rudolfa Šujana – predsedu prezídia Fondu ochrany vkladov, ktorá bola uverejnená v Biatecu v októbri 2015.

Dňa 15. októbra 2015 nadobudol účinnosť zákon č. 239/2015, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 118/1996 Z. z. o ochrane vkladov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Tento zákon presne definuje, čo sú to kryté vklady, do akej výšky sú chránené i postup pri ich vyplácaní v prípade potreby.

Ďalej sa v ňom hovorí o nechránených a nedostupných vkladoch a spôsoboch pri vyplácaní náhrad i úlohe a povinnosti Fondu ochrany vkladov.

V správe sa ďalej  uvádza, že banky na Slovensku spravovali k 30. septembru 2015 chránené vklady v objeme 29, 28 miliárd EUR.

Natíska sa však otázka, čím sú naozaj chránené, ak Fond ochrany vkladov disponuje vlastnými finančnými prostriedkami vo výške iba 192,21 miliónov EUR?! To je len 0,66% cieľovej úrovne! (Po roku tie čísla môžu byť mierne iné).

Zo správy ďalej vyplýva, že Fond ochrany vkladov môže za určitých okolností odložiť vyplatenie náhrady, prípadne vyplatiť len časť náhrady za vklady, pričom vkladateľ musí o to požiadať.

Najpodstatnejšia je však táto časť správy.

Citujem: Fond ochrany vkladov je od roku 2015 zároveň poverený vykonávaním správy prostriedkov národného fondu pre riešenie krízových situácií podľa zákona č. 371/2014 Z. z. o riešení krízových situácií na finančnom trhu, pričom finančné zdroje Fondu ochrany vkladov môžu byť použité na financovanie riešenia krízovej situácie banky do výšky 50 % cieľovej úrovne vlastných finančných prostriedkov. Hlavným účelom pritom je zabezpečenie prístupu vkladateľov k svojim vkladom pri takých opatreniach na ozdravenie banky, keď časť chránených vkladov by bola zahrnutá do odpísania dlhu banky“.

A  ako je to vlastne s tým eurom?

Neprináleží mi hodnotiť, čo bude alebo nebude s eurom. Počúvam a čítam však rôzne vyjadrenia. Na ilustráciu uvádzam jedno od človeka, ktorý (predpokladám) vie, čo hovorí:

„V určitom okamihu v budúcnosti bude Európa zasiahnutá novou hospodárskou krízou. Nevieme, či to bude za šesť týždňov, šesť mesiacov alebo šesť rokov, ale vo svojom súčasnom usporiadaní je pre euro nepravdepodobné, že by prežilo nadchádzajúcu krízu,“ uviedol pred nedávnom vo svojej hodnotiacej správe Jacques Delors, ktorý  je považovaný za tzv. „politického“ duchovného otca eura.

Aké závery a riešenia môžeme pre seba vyvodiť?

depositphotos_87469940-Plan-of-conceptPodľa môjho názoru “ vziať do hrsti sedliacky rozum“ –  získať, čo najviac informácií z rôznych oblastí, zvážiť vlastné možnosti a očakávania, rozhodnúť sa konať. Rozložiť svoje úspory do viacerých oblastí.

Podobné články – www.danielaskacelova.com/moze-nam-vlada-kontrolovat-hotovost-sperky-a-obsah-bezpecnostnych-schranok/

http://danielaskacelova.eu/budu-klienti-tre…-vklady-do-banky/

Ak chcete vedieť o našich skúsenostiach, ponúkame vám riešenia. Jedno z nich nájdete TU.

Kontaktujte nás a využite naše služby i dlhoročné skúsenosti. Viac sa dočítate i na www.danielaskacelova.com

Zdroj: http://www.nbs.sk/_img/Documents/_PUBLIK_NBS_FSR/Biatec/Rok2015/10-2015/biatec_10_2015_sujan.pdf

http://m.openiazoch.zoznam.sk/cl/171302/Zruti-sa-ako-domcek-z-kariet-varuje-pred-kolapsom-eura-byvaly-sefekonom-ECB

Budú klienti trestaní za svoje vklady do banky?

peňažného 965061__180Budeme za svoje úspory v bankách platiť aj u nás? Touto otázkou som sa zaoberala  ešte v júni v článku   http://danielaskacelova.eu/hrozi-nam-ze-bud…uspory-v-bankach/ .  Dnes sa k tejto téme vraciam opäť.

Prečo?

V žiadnom prípade nemám v úmysle strašiť alebo šíriť paniku. Avšak žijeme v dobe pomerne zložitých medzinárodných vzťahov a udalostí, ktoré ovplyvňujú výrazne aj oblasť ekonomiky.

Niekdajšia istota a ekonomická pohoda sa vytratila, preto stojí určite za zamyslenie, ako sa postaráme o seba a rodinu, svoje úspory, dokonca, či je vôbec takýto scenár možný aj na Slovensku, keď sa tak deje v niektorých štátoch Európskej únie. Zatiaľ síce skôr ojedinele a týka sa predovšetkým firiem.

Existujú však aj banky (ide o nemecké banky), ktoré zaviedli zápornú úrokovú sadzbu aj v prípade  obyvateľstva. Zatiaľ sa to týka privátnych klientov bánk, ktorých vklad činí viac ako 100 000 €.

Istá nemecká stavebná sporiteľňa, ktorá sa nachádza  v dedinke asi 50 km južne od Mníchova (patrí do skupiny Raiffeisen) oznámila, že bude aj drobných vkladateľov za vkladanie peňazí sankcionovať už od septembra 2016.  Bude to 0,4 percenta zo súm na účtoch, ktoré presahujú 100 – tisíc eur. Povedané ináč, banky budú prenášať svoje náklady na klientov.

Možno si poviete, že Vás sa to netýka, lebo takú sumu nemáte a nikdy ste nemali. Napriek tomu si dnes už nemôžeme byť istí, či sa časom situácia nezmení aj u nás.

Čo spôsobujú záporné úrokové  sadzby pre bežných sporiteľov?

V dôsledku záporných úrokových sadzieb bánk sú aj výnosy sporiteľov nízke a neprinášajú im toľko, ako pred niekoľkými rokmi. Netreba pritom zabúdať ani na poplatky a dane z úrokov, takže dôvodov na radosť z ušetrených peňazí a minimálnych úrokov z nich je málo.

„Záporné sadzby v podstate penalizujú banky a sporiteľov, ktorí držia hotovosť. Dostanú 0% úrok alebo v niektorých prípadoch musia zaplatiť sankčný poplatok. Zámerom je povzbudiť Nemcov, Francúzov, Talianov, Španielov atď., aby išli a utrácali svoje peniaze.“ (http://www.financnytrh.com/zaporne-urokove-sadzby-v-eu-strasia-ludi/)

Dá sa takejto situácii vôbec nejako predchádzať?

Myslím si, že áno. Existujú riešenia, ktoré dokážu eliminovať dopad takýchto sankcií, ak by sa zaviedli niekedy aj u nás pre bežných sporiteľov. Situáciu však treba riešiť už teraz. O niektorých som písala v spomínanom článku  http://danielaskacelova.eu/hrozi-nam-ze-bud…uspory-v-bankach/

Záleží len na nás, či vezmeme zodpovednosť za vlastnú budúcnosť a budúcnosť našich detí do vlastných rúk a nebudeme sa spoliehať len na „istoty“ a  zázraky.

Pokiaľ sa neviete zorientovať v situácii a hľadáte riešenie, sme Vám k dispozícii. Ponúkame Vám bezplatnú konzultáciu a niekoľko riešení. Spolu vyberieme to najlepšie pre Vás. Stačí vyplniť Kontaktný formulár a ozveme sa Vám.

Zdroj: https://finweb.hnonline.sk/spravy-zo-sveta-financii/811648-dalsia-banka-zavadza-zaporne-uroky-potresta-tak-majetnych-klientov

http://www.financnytrh.com/tato-nemecka-banka-uz-zacala-zakaznikom-uctovat-poplatky-za-vklady/2016-08-16/a18004

Náročná a dlhá cesta diamantov z hlbín Zeme

D. baňaJe cesta diamantov z hlbín Zeme skutočne dlhá a náročná?Kedy, kde a ako vznikali diamanty? Ako sa ťažia a opracovávajú? Aká náročná je cesta diamantov ku konečnému klientovi? 

Veľa otázok a niekoľko možných odpovedí. V tomto článku sa však nebudem venovať  všetkým otázkam. Zaujalo ma jedno video, tak som sa rozhodla napísať pár viet predtým, než si ho sami pozriete (viď na konci článku).

Metódy ťažby diamantov

Vyhľadávanie, ťažba a spracovanie diamantov je veľmi náročná činnosť, hlavne z ekonomického hľadiska. Na získanie 1 karátu surovej diamantovej hmoty ( 0,2 gramu), musí byť vyťažené v priemere 250 – 300 ton diamantonosnej horniny, piesku alebo zeme. Z toho je zrejmé, prečo je diamant tak vzácny a drahý.

Metód ťažby a spracovania je niekoľko. Najstaršou metódou je vytváranie „pivníc“ – šácht na zával. Bol to princíp „riadeného závalu zhora a používal sa pri hĺbkovej ťažbe začiatkom 20. storočia.

          Metóda, pri ktorej je vzniknutý priestor po ťažbe zavalený zhora

Táto metóda bola nahradená modernejšou metódou „blokového zavalovania“.

                                   Metóda blokového zavalovania

Najúspešnejšou metódou podzemnej ťažby je tzv. „nálievková ťažba“, ktorá zlučuje výhody všetkých  predchádzajúcich metód ťažby.                                                                   

                                        Metóda nálievkovej ťažby

V posledných desaťročiach bola vyvinutá metóda  „ťažby na otvorenom mori“, ktorá umožňuje ťažbu do hĺbky 200 m. Využívajú sa dve metódy takejto ťažby. Spôsob ťažby na otvorenom mori sa od roku 1989 využíva  najmä pri pobreží Namíbie a Juhoafrickej republiky.

Primárne nálezisko

V prípade ťažby z kimberlitov je dobývaná materská hornina spolu s diamantami priamo z kimberlitovej trubky – „sopúcha“. Prieskum vyhasnutých sopiek sa prevádza buď povrchovou ťažbou alebo kopaním podzemných banských chodieb.

V oboch prípadoch sa kimberlit (ruda obsahujúca diamanty) získaný odstreľovaním, lámaním a kopaním dopravuje pomocou pásových dopravníkov alebo nákladných áut do miesta spracovania, kde je rozomletý a prepláchnutý a stáva sa z neho diamantonosná usadenina.

 

Takouto ťažbou vznikajú nové krajinné útvary, ako je napríklad „Big Hole“ – obrovská jama, čiastočne zaplnená vodou, ktorá  má v priemere 465 m, hĺbku viac ako 1000 m a nachádza sa  v blízkosti Kimberley v Južnej Afrike.

Veľká časť diamantov je ťažená práve týmto spôsobom. Tento spôsob je však investične veľmi náročný.                                                                     

Sekundárne nálezisko

Eróziou materskej diamantonosnej horniny a jej transportom spoločne s diamantom vznikajú určité miesta (napr. meandre vodných tokov), kde je zvýšená koncentrácia týchto nerastov. Vznikajú tzv. sekundárne ložiská.

V miestach, kde boli diamantové kryštály uvolnené z kimberlitu eróziou a našli si cestu do vodných tokov a odtiaľ až do morí, je ťažba menej náročná. V piesočných pobrežných oblastiach sa používa hlavne terasovitá ťažba, ktorá vyžaduje tak mechanicky ako aj manuálny pracovný postup.

Piesočné roviny blízko pobrežia sú systematicky preskúmavané zoškrabovaním spodnej vrstvy. Ťažba diamantov vyžaduje veľké priemyselné operácie, ale aj odborné metódy a dokonca i manuálnu prácu. Ako aluviálne (naplavené) náleziská sú označované miesta v riečnych korytách, na ktorých sa nachádzajú usadené diamantové kryštály.

Sú ťažené ryžovaním (používa sa ryžovacia panva zvaná batea ) alebo bagrovaním štrkovej vrstvy. Pri ťažbe z nánosov riek a plážových usadenín je využívaná vysoká hustota diamantov a tie sú ryžované podobne ako zlato.

Ťažba diamantov ryžovaním s použitím ryžovacej panvy batea

V niektorých prípadoch je s úspechom využívaná vysoká priľnavosť diamantov ku všetkému mastnému – diamantonosné sedimenty sú plavené cez žľaby potreté tukom. Zatiaľ, čo zrná bežných minerálov po tuku kĺžu, diamanty sa na mastný povrch prilepia.

V nasledujúcom videu  (9.39 minút) si pozrite  spôsob získavania diamantov z ťažko dostupného a náročného  terénu bane Diavik v Kanade

Zdroj: www.dicholding.com, V. Pagel-Theisen – Diamanty,  YouTube – https://www.youtube.com/watch?v=wiiID15zr_Q